V tomto týždni sme mali stretnutie vo firme Gevorkyan a jej majiteľ Artur nás privítal slovami, že v bláznivej dobe potrebujeme bláznov. Artur má pravdu.

Nebojte sa. Nemyslím kazisvetov ako sú Putin, Trump, Netanjahu, Kim Čong-un alebo Fico, ale bláznov, ktorí menia svet k lepšiemu. Ľudí, ktorí prinášajú inovácie a najskôr ich ignorujú, potom sa im smejú, potom s nimi bojujú, a potom zvíťazia. Jedného ukrižovali lebo prišiel zmeniť svet a On zvíťazil aj nad smrťou. Mnohí boli rehabilitovaní až desaťročia po smrti – napríklad Robert Goddard, otec modernej raketovej techniky alebo Ignác Semmelweis, ktorý zomrel v blázinci. Statočná žena Bertha Benz sa vydala na vyše sto kilometrovú jazdu z Mannheimu do rodného Pforzheimu, aby smejúcim sa ľuďom dokázala, že „Motorwagen,“ vynález jej manžela Karla, má budúcnosť.

Vetu o bláznoch som si trochu pozmenil. Ak si blázon, najskôr si neviditeľný, potom si myslia, že si blázon a smejú sa ti, neskôr ťa kopírujú a nakoniec závidia. Niekde oceňujú inovátorov cenami, niekde závisťou a nenávisťou. Z firmy Apple urobil inovačného lídra jej zakladateľ Steve Jobs. V ich videu z roku 1997 sa hovorilo: “ Na zdravie bláznom. Tým, čo nezapadajú. Rebelom. Výtržníkom… Pretože ľudia, ktorí sú dostatočne blázniví na to, aby si mysleli, že dokážu zmeniť svet, sú tí, ktorí ho zmenia.“

A čo tí „seriózni,“ ktorí tvrdili, že nepotrebujeme iPhone, telefón, kopírku, internet a cloudy. Boli medzi nimi vzdelaní ľudia, šéfovia veľkých firiem, napríklad  Steve Balmer, Clifford Stoll alebo  Larry Ellison. Hovorili z nich pýcha, zaslepenosť alebo strach z toho, že prídu o svoj biznis? Stephen Elop, bývalý šéf Nokie, povedal: „Neurobili sme nič zlé, a napriek tomu sme prehrali. Civilizácie ani spoločnosti väčšinou neumierajú preto, že by zmenu nevideli. Zanikajú preto, že si príliš dlho mysleli, že majú ešte čas. Najväčším nepriateľom inovácií nie je nedostatok technológií a znalostí, ale minulé úspechy a zabehnuté mentálne modely. Tí, ktorí na starých modeloch zarábajú najviac, majú najväčšiu slepú škvrnu voči tomu, čo prichádza.

Vám sa to nikdy nestalo? Mne áno. Bojoval som s tým vo firme, ktorú som kedysi zakladal. Márne.

Spomeňte si na to, kde sme sa zasekli v inovácii vášho biznisu alebo života:

  • Nevideli sme to (zlyhanie pozorovania)
  • Videli sme to, ale podcenili (zlyhanie pochopenia)
  • Vedeli sme to, ale nedokázali sme sa rozhýbať (zlyhanie rozhodovania)
  • Rozhodli sme sa, ale implementácia trvala príliš dlho (zlyhanie akčnosti)

Bláznivá doba potrebuje bláznov, ktorí veria, že problémy máme preto, aby sme ich riešili a vyriešili. Že rásť sa dá aj bez ničenia prírody a ľudských životov. Že čas je dôležitejší ako peniaze. Že vzťahy sú pre dlhý a šťastný život dôležitejšie ako peniaze, moc a sláva. Že o bohatstvo sa vieme podeliť s chudobnými. Že silní majú pomáhať slabým, že dobro porazí zlo a život je silnejší ako smrť.

Tu je pár príkladov:

Martin Couney (pôvodným menom Michael Cohn) dokázal zachrániť  6500 až 7000 predčasne narodených detí (s úspešnosťou okolo 85 %) tým, že ich životy premenil na púťovú atrakciu v lunaparku. Od roku 1903 až do roku 1943 prevádzkoval obrovskú, permanentnú expozíciu s názvom „Infant Incubators“ na ostrove zábavy ConeyIsland. Ľudia zaplatili 25 centov, vošli dnu a cez sklo sa pozerali na inkubátory s miniatúrnymi deťmi, ktoré bojovali o život.

Zo vstupného financoval všetky náklady – platby pre zdravotné sestry, lekárov, sterilné prostredie, inkubátory a výživu (najaté dojčiace ženy mali za úlohu deti aj pritúliť a prejavovať im cit).

Lekárska komunita a ochranárske spolky Couneyho odsudzovali, vysmievali sa mu a útočili na neho. Označovali ho za šarlatána a človeka, ktorý parazituje na ľudskom nešťastí. Úrady sa ho opakovane pokúšali zatvoriť.

Couney však na výsmech odpovedal výsledkami. Udržiaval v pavilónoch extrémnu čistotu, vylepšoval inkubátory a úmrtnosť bábätiek bola oveľa nižšia ako v nemocniciach. V 30. rokoch 20. storočia nemocnice pod tlakom verejnosti a Couneyho úspechov začali inkubátory nakupovať a zakladať prvé moderné novorodenecké oddelenia. Lekári, ktorí ho predtým ignorovali, k nemu začali chodiť na školenia.

Martin Couney v roku 1950 zomrel chudobný, pretože všetky peniaze zo vstupného investoval späť do prevádzky a technológií inkubátorov. Zásadne zmenil prístup k predčasne narodeným deťom. Dnes žijú po celom svete státisíce ľudí, ktorých predkovia prežili len vďaka tomu, že sa im niekto pred sto rokmi v lunaparku skladal po 25 centoch na život.

Tu sú ďalší

Aj na Slovensku sme mali inovátorov, ktorí neboli pochopení a prijatí

27