V histórii sa často opakoval príbeh, v ktorom sa niekomu podarilo zmanipulovať dav a ten zlynčoval často úplne nevinného človeka. Buď sa to stalo priamo napríklad ukameňovaním, alebo nepriamo cez vladára, ktorý pod tlakom nechal chudáka ukrižovať alebo upáliť. Aj ľudia v Jeruzaleme kričali na prefekta rímskej provincie Judea Poncia Piláta: „Ukrižuj ho!“ A tak bol Ježiš Kristus ukrižovaný, aj keď Pilát na ňom žiadnu vinu nenašiel.

Dnes sa podobné scény odohrávajú v digitálnom svete okolo nás. Profesor na univerzite povie niečo, čo sa dotkne skupiny precitlivených ľudí a na druhý deň je predmetom digitálnej šikany. O pár dní si nad týmto človekom univerzita umýva ruky, podobne ako Pilát nad Ježišom. Takto sa dnes lynčujú nevinní ľudia v priamom prenose. Osobnosti, ktoré desiatky rokov tvorili pre spoločnosť veľkú hodnotu, sú za niekoľko dní zlynčované niktošmi zo skupiny nejakých radikálnych aktivistov. Radikáli prichádzajú zľava aj sprava, sú to často komunisti, neomarxisti alebo fašisti a militantní nacionalisti.

Spoločnosť potrebuje aktivistov aj nevládny sektor. Hlavne v dnešnej dobe bláznov ako sú Fico, Huljak, Danko, Machala, Kotlár, Gašparovci alebo Šimkovičová. Niektoré aktivistické skupiny však najskôr vyrábajú umelé problémy, aby ich potom mohli riešiť a inkasovať na svoju činnosť peniaze, ktoré by sami nikdy nedokázali zarobiť. Majú príručky, naštudované predpisy a veľa pekných rečí, ale nerobia nič užitočné, niekedy ani pre svojich klientov, bez ktorých by nedokázali naplniť svoje rozpočty. Aj ja som sa stretol s takými organizáciami, ktoré sa iba oháňali štandardmi a predpismi, namiesto pomoci ľuďom, ktorých majú na svojich webových stránkach a farebných brožúrkach. Namiesto skutočnej pomoci píšu analýzy a projekty. Radi zverejňujú dojemné príbehy a organizujú zbierky pre svoje činnosti. Mnohé projekty, financované z našich daní, pomáhajú takýmto kričiacim skupinám. Len nie tam, kde by pomoc bola skutočne potrebná.

Vráťme sa však ku kričiacim aktivistom. Dav sa obyčajne sústredí na dva ciele – obeť a kata, ktorý ju má popraviť. Tlak je rýchly, veľký a nie je čas premýšľať a vyhodnocovať dôkazy. Keď kat zaváha, príde o funkciu, keď koná, popraví často nevinného človeka.

Dav chvíľu oslavuje víťazstvo a potom začne hľadať nové obete. Najstrašnejšie na tom je, že tí, ktorí zapaľujú rozbušku aj tí, ktorí potom píšu nenávistné statusy, maily, petície alebo heslá na fasády budov, konajú s pocitom, že páchajú dobro a zachraňujú svet.

Nepodliehajme rýchlym riešeniam, davovej psychóze, premýšľajme, nechajme vychladnúť hlavy a dajme šancu prenasledovaným, aby sa bránili. Postavme sa na stranu slabších a prenasledovaných, posudzujme závažnosť skutkov, ktoré rozvášnili dav, hľadajme pravdu. Nevinných obetí už história odsúdila dosť. Nech hodí kameňom ten, kto je bez viny.

22