Už rok som na dôchodku. Od Silvestra mám aj parťáčku – moju ženu Milenu. Prvý deň sme sa ešte len ladili a najskôr to úplne nefungovalo. Ráno sme sa vybrali na túru do Kúrskej doliny. Ešte pred dolinou Milena odbočila doľava na skalu, kam radi chodíme. Ja som išiel rovno, však sme sa vybrali do Kúrskej doliny. Ona si myslela, že ju nenechám medveďom, lebo nedávno sme tam videli jeho čerstvé stopy. Ja som to riskol. Išiel som rovno na koniec doliny a potom hore k Malému Kriváňu. Zistil som, že mám problém, keď mi prišla fotka od Mileny, že má na skale raňajky. Ona mala so sebou proviant a ja nič. Dal som si od smädu trochu snehu a išiel som ďalej – po ľadovom chodníku, bez paličiek, mačiek a vody. Milena mala problém, keď sa vrátila domov. Mala síce proviant, ale ja som mal kľúče a trvalo mi to dosť dlho – 25 kilometrov v ťažkom teréne.

Ale zlaďujeme sa – dvaja dôchodcovia. Náš pán farár Mirko hovoril nedávno vtip, v ktorom sa hádali katolík, luterán a Žid, kedy začína život. Katolík tvrdil, že počatím, luterán, že narodením a Žid vyhlásil, že život začína, keď deti odídu z domu od rodičov. Naše deti odišli, tak sme sa vybrali za nimi. Navštívili sme naše dcéry a vnučky v Prahe a mali sme sa u nich naozaj výborne. Tak si budujeme svoje spolužitie na dôchodku. Posledný víkend sme spoločne zasadili do záhrady náš vianočný stromček a Milena si u mňa šplhla s obedom – držková polievka, škvarkové placky a plnené knedlíky s čerešňami a makom ako zákusok. Ten dôchodok je naozaj dobrý. V nedeľu svätá omša v Dobrom pastierovi a raňajky s pánmi farármi. Dôchodok je fajn, ale keby som mal parafrázovať jedného neobľúbeného pána – ja nikam neodchádzam. Pracujeme na projekte modulárnej mikrofabriky, beží Podnikateľská univerzita, Škola života a rozbieha sa Baťova škola.

Cestou z Prahy sme orezali stromčeky na Morave, chodíme spolu do Dobrého pastiera, večer si pustíme nejaký film (televízne programy nepozeráme) alebo čítame knihu. Vo februári plánujeme ďalšiu expedíciu do Afriky a ak dožijeme, snívame o cestách do Patagónie, do Južnej Kórei a Nového Zélandu. A tešíme sa na náš klub dôchodcov – Salajovcov, Gabošovcov, Rovňaníkovcov a ďalších.

Chodíme spolu na dlhé prechádzky, v piatok som bol na proteste proti Ficovi v Žiline a Milena zostala doma s vnučkou. Bolo to pekné zhromaždenie. Podobné ako tie, na ktoré sme chodili v roku 1989. Čakali sme vtedy Lucku. Tá už žije v zahraničí. Ani najmladšia Zuzka sa nechystá vrátiť na Slovensko. A dobre robia. Aj keď sa zbavíme Fica, ten smrad, zlo a neporiadok po ňom tu zostanú ešte dlho. Dcéry a vnučky máme v zahraničí a my znova stojíme a kričíme na námestí.

Na jar si už pomaly pripravujeme horské bicykle a plány pre našu moravskú záhradu. Raz v mesiaci mám seminár v Prahe a tak sa spolu vyberieme za našimi vnučkami. Boli by sme radi, keby nám Pán dal zdravie a požehnal naše spoločné dni. Dôchodok môže byť pekným zavŕšením života. Držte nám palce.

48