Plytvanie je činnosť, ktorá nás oberá o čas a peniaze.Nepridáva hodnotu výrobku alebo službe. Vo výrobe to znamená, že sa snažíme vytvoriť plynulý tok výroby bez zbytočného prerušenia. Máme sa teda orientovať iba na to, čo zákazník potrebuje a zaplatí. Takto to funguje v biznise.

A v živote? Akú hodnotu prinášame našim životom? Sú to peniaze, ktoré prinesieme z práce do svojej rodiny? Alebo čas, ktorý venujeme svojim blízkym? Alebo naša schopnosť všimnúť si osamelého, hladného, trpiaceho alebo nemocného človeka a pomôcť mu? Vo firme obsluhujeme svojich spolupracovníkov, šéfov alebo zákazníkov, ktorí nám platia.  Máme to urobiť bez plytvania, rýchlo a bezchybne. Šéf Toyoty kedysi hovoril o tom, že ich firma si kupuje časť života svojich spolupracovníkov a nemala by plytvať ich časom tým, že má zle organizovanú prácu a procesy.

A čo v živote? Ako sa bude merať pridaná hodnota nášho života, keď raz budeme stáť pred Pánom? Budú to peniaze a majetok, ktoré sme nahromadili alebo rozdali? Jedna vec je čas, ktorý venujeme rôznym činnostiam, druhá vec je spôsob, ako riešime danú situáciu. Vo výrobe by sme mali odstraňovať príčiny problému a nie iba následky. V živote by sme sa mali snažiť zlepšiť svoje správanie tak, aby na konci bolo menej agresivity a zla a viac lásky a dobra.

Neplytvajme tým, že sa budeme zbytočne rozčuľovať nad vecami, na ktoré nemáme vplyv. Občas mi píšu rôzni ľudia čudné správy. Jeden pravidelne nadáva na vysoké školy a ľutuje, že tam kedysi vkročil. Druhý velebí „Putinovu svätú vojnu“ proti prehnitému západu. Neviem prečo sa páni týmito vecami zaoberajú a už vôbec nerozumiem, prečo svoje správy o ich psychickom rozpoložení posielajú práve mne. Namiesto toho, by mohli venovať svoj čas niečomu, kde môžu priniesť úžitok – sebe alebo druhým.

V práci sa chodenie alebo ničnerobenie považuje za plytvanie, v živote môže byť prechádzka veľkou pridanou hodnotou, rovnako ako leňošenie, pri ktorom naše telo relaxuje a podvedomie pracuje. Nepotrebujeme si robiť mapu toku hodnôt v našom živote, aby bol naplnený správnymi rozhodnutiami a aktivitami. Stačí keď sa každý deň budeme držať toho, čo je napísané v Matúšovom evanjeliu (Matúš 22:37-40):  „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Svätý Ignác z Loyoly nás pozýva do Božej prítomnosti takých akí sme, aby sme sa učili rozlišovať, po čom túžime a čo potrebujeme, čo očakávame od Boha a druhých ľudí a čo očakávajú oni od nás. To hlavné je, aby sme porozumeli tomu, po čom túži Boh vo vzťahu k mojej osobe a čo mi chce dať.

Čas nášho života, ktorý sme naplnili nenávisťou, hnevom a zlom je plytvaním, čas, ktorý sme venovali Bohu alebo pomoci druhému človeku prináša hodnotu. Neplytvajme časom nášho života, ktorý sa skracuje.

Seminár o tom, ako premieňať problémy na príležitosti budem mať 30. júna v Žiline. Schopnosť nenadávať na problémy, ale vybrať si tie, na ktoré máme vplyv a vyriešiť ich, je základom naplneného života. Inšpiráciu pri pomoci ľuďom na okraji spoločnosti môžete nájsť pri sledovaní nového filmu Braňa Valka Poslední budú prvými. Zajtra máme Baťovu školu v Akadémii Dobrého Pastiera s Gabrielou Končitíkovou.

Dnes sme sa tešili s Vladkom Maslákom v Dobrom Pastierovi z darčeka, ktorý nám priniesli Ľubko Švec a Vierka Maďarová z Fatimy.

27