Narodili sme sa do bezpečnej a bohatej krajiny. V porovnaní s väčšinou sveta máme to, o čom sa ľuďom v chudobných krajinách ani nesníva – oveľa viac peňazí, pitnú vodu z kohútikov v domoch, krásnu prírodu bez hurikánov, tornád, zemetrasení, vybuchujúcich sopiek alebo cunami. Nepoznali sme vojnu, môžeme vyznávať a rozprávať čo chceme, cestovať kam sa nám zachce. Žije sa nám lepšie ako našim predkom. Mohli by sme si teda užívať krásny život.

Napriek tomu stretávam zachmúrených a nahnevaných ľudí, ktorí sa ma pýtajú: „Čo na to povieš?“ Očakávajú moje stanovisko k vývoju ceny plynu, elektriny, televíznej debate politikov alebo pádu vlády. Čo mám na to povedať? Pád vlády ma vzrušuje asi tak ako pád zoslabnutej muchy zo steny, televízne debaty už roky nesledujem a politikov v rádiu v aute okamžite prepínam. Keď poviem, že sa teším z krásneho života, tak si niektorí ľudia myslia, že nie som normálny. Začnú mi demonštrovať prejavy zla, ktoré na nich denne prichádzajú z médií – vraždy, klamstvá, podvody a rôzne neprávosti. Čo máme robiť, keď je vo svete toľko zla? Odpoveď je jednoduchá. Máme robiť dobro. Pomáhať obetiam, slabým, hladným, smädným, pocestným, nahým, chorým alebo väzneným. Nehľadajme výhovorky, že tí, ktorí nemajú odev, jedlo alebo vodu si to zavinili sami. Neodsudzujme ľudí, ktorí sú uväznení v závislostiach alkoholu, drog, workoholizmu alebo pýchy. Hocikto z nás sa môže dostať do väzenia nejakej závislosti alebo vášne.

Tešme sa, že sme sa ráno zobudili a večer zaspali. Radujme sa, že sme zdraví, že sa nám narodili deti alebo vnúčatá. Naučme sa prijať problémy, starosti aj chorobu, aby sme sa po ich prekonaní mohli zase tešiť zo života. Tak veľa darov sme dostali a tak málo sme za ne vďační. Vyhýbajme sa negativistom, vzdychačom a nadávačom a otvorme sa ľuďom, ktorí sa tešia zo života, dobrorečia a ticho pomáhajú tam, kde je najhoršie. Všimli ste si, že najviac kričia a sťažujú sa tí, ktorí na to nemajú žiaden dôvod. Skutočne trpiaci sú tichí a neviditeľní. Ďakujme za život, rodičov, deti, život, talenty, priateľov a príležitosti, ktoré sme dostali. Ďakujme aj za pády, straty, chyby a trápenia, ktoré nás nasmerovali, očistili, poučili a zbavili pýchy. Sme na tomto svete iba na krátkom výlete. To, či prežijeme dobrý alebo zlý život, záleží od nášho výberu. Môžeme bojovať so zlom, alebo rozširovať dobro. Môžeme nadávať alebo chváliť, milovať alebo nenávidieť, dávať alebo brať, veriť alebo sa strachovať. Najkrajšie na našom živote je to, že závisí iba od nás ako ho prežijeme.

V tomto týždni som prespal u Martina Mekela v Centre Rómskej misie Sigorde. Martin je gréckokatolícky kňaz. Má krásnu rodinu, v ktorej som sa cítil hneď ako jej člen. On, jeho manželka Mária aj deti prepojili svoje životy s rómskou komunitou. Prijímajú a majú radi ľudí, ktorých zatracujú mnohí, ktorí ich vôbec nepoznajú a nikdy pre nich nič dobré neurobili.

Premietam si niektoré scény z posledných mesiacov z Dobrého Pastiera. Vidím slepého, ktorý možno bude vidieť, lebo stále sú medzi nami ľudia, ktorí v človeku vidia Krista. A prichádzajú ďalší – zablúdené ovečky, ktoré nachádzajú odpustenie a prijatie. Chorí, hladní a smädní, väznení a odvrhnutí. Tí všetci môžu nájsť pokoj a prijatie. Každý z nás môže robiť podobné zázraky ako Ježiš, ak budeme v druhom človeku vidieť Ježiša a nie neplatiča, bezdomovca, príživníka, alkoholika alebo zločinca. Život je krásny. Každý z nás môže robiť zázraky.

48