Talentovaný a vzdelaný mladý muž hovoril, že má sen – rozbehnúť firmu jednorožca, ktorá bude mať hodnotu miliardu eúr. Všímam si, že viacerí mladí ľudia majú podobné sny. Snažia sa založiť firmu, rýchlo zvýšiť jej hodnotu, nájsť investorov a predať ju. Zažil som dve firmy, ktoré rozbehli moji kamaráti v Nemecku a pracoval som v nich. Firmy sa volali AESOP a IQvolutions. Keď sa rozbiehali a rástli, bola v nich veľmi dobrá pracovná kultúra. Keď ich predali veľkým investorom, prišla korporátna kultúra a mnohí ľudia odišli. Pre zakladateľov, ktorí museli v predanej firme ešte nejaký čas pracovať, to nebola veľmi dobrá skúsenosť. Možno to vyvážila veľká suma peňazí, ktorú za to dostali. Spomínam si na jedno stretnutie s novým investorom z Izraela v Stuttgarte. Ukazoval nám mapu sveta s krajinami, kde pôsobia. Keď som videl bodku v Československu, spýtal som sa ich kto tam pre nich pracuje. Povedali mi, že ja. Vraj si ma s tou firmou kúpili. A poslali mi mesačný report obchodného zástupcu. Priatelia Bernd, Reinhard a Peter, ktorí im firmu predali, mi pripadali ako keby predávali svoje vlastné dieťa do veľkého cirkusu.

V našej Baťovej škole s Gabrielou Končitíkovou diskutujeme o Tomášovi Baťovi, jeho pádoch a neúspechoch, ktoré formovali jeho charakter a silu pracovať na sebe. Vybudoval firmu, ktorá z Československa vytvorila najväčšieho exportéra obuvi na svete. Budoval priemyselné mestá a fabriky po svete a patril medzi 100 najbohatších ľudí na svete. Nemal excelentné vzdelanie, hovoril o sebe, že je obyčajný švec a tvrdo na sebe pracoval. Nesnívalo sa mu o jednorožcoch a neplánoval predať svoju firmu. Budoval ľudí, oni budovali firmu a firma rozvíjala Zlínsko a celú krajinu. Príbehy úspešných podnikateľov a firiem trvali desaťročia.

Dnes máme mladých ľudí okolo 30 rokov, ktorí už predali nejaké startupy, založili investičné fondy a chodia prednášať mladším od seba ako vytvoriť jednorožcov. Je zmyslom podnikania vytvoriť firmu, zvýšiť jej hodnotu, predať ju a investovať? Je správnym podnikaním kupovať v Turecku veselé ponožky za 30 centov, spustiť škrečkovú reklamu a predávať ich za 8 eúr? Telefonoval som nedávno s kamarátom, úspešným podnikateľom, ktorý je už na dôchodku a každý rok dostáva veľké dividendy zo svojej firmy. Pýtal som sa ho, čo robí. „Vieš koľko je s tým práce, keď máš tak veľa peňazí?“ povedal mi. Viem. Je to podobné, ako keď máme v našej záhrade veľa paradajok, ktoré neodkážeme spotrebovať  a nechceme, aby nám zhnili. Pripadá mi to tak, že podnikateľ najskôr tvrdo pracuje, aby mal dosť peňazí. A keď sa mu to podarí, tak ho peniaze nútia tvrdo pracovať, aby sa mu nepokazili.

Spomínam si, ako sme pred rokmi sedávali u profesora Milana Zeleného a počúvali jeho múdrosti a rady pre podnikanie. Učíme sa aj od Baťovcov. Niekedy mám pocit, že mladí ľudia, ktorí poľujú na jednorožcov, nemajú čas vracať sa späť do starého sveta. Aj dnes mi znejú v ušiach slová Milana Zeleného, ktorý mi povedal: „Manažment zmeny je o tom, čo sa nemení. Keď sa okolo tebe všetko rýchlo mení, sústreď sa na to, čo je pevné a nemenné.“ Milan hovoril o princípoch, nie o tom, že treba rýchlo pozháňať peniaze a ľudí, nafúknuť bublinu a predať ju, aby sme mohli nafukovať ďalšie. Mali by sme budovať vzťahy, spoločenstvá ľudí postavené na princípoch, rozvíjať znalosti a múdrosť, vytvárať hodnoty a pomáhať opravovať svet. Bubliny praskajú, hodnoty zostávajú. Bubliny prinášajú bohatstvo, ktoré zničia mole a hrdza. Lepšie je, investovať do pokladov v nebi.

48