Posledné týždne mám podobné pocity hrdosti na Slovákov, ako naša pani prezidentka. Ťažko sa hľadá niečo pozitívne na vojne. Ale tí, ktorí utekajú zo svojich domovov, nám dávajú príležitosť byť lepšími a pomáhať im. Som príjemne prekvapený z množstva konkrétnych skutkov pomoci – od obyčajných ľudí, podnikateľov alebo na mnohých úradoch. Pomáhať však môžeme aj keď je mier – hladným, smädným, osamelým alebo chorým. Sú ľudia, ktorí nepomáhajú. Možno nevidia, kde by pomáhať mohli. A možno majú aj iné dôvody – niekto je hladný, lebo sa mu nechce pracovať, iný je smädný, lebo sa stal alkoholikom, ďalší je osamelý, lebo je neprispôsobivý a nikto ho nemá rád. Aj mnohí chorí si svoje problémy mohli spôsobiť svojim nezdravým spôsobom života. Možno si niekto hovorí, že jemu nikto nikdy nepomohol, tak prečo by mal pomáhať druhým práve on. Neodsudzujme tých, ktorí nepomáhajú. Pomôžme im pomáhať.

A nájdu sa aj takí, ktorí škodia a myslia si, že pomáhajú. To sú tí lepší. Sú aj takí, ktorí škodia, vedia, že škodia a rozprávajú, že pomáhajú. A pritom iba zneužívajú situáciu, obohacujú sa alebo majú jednoducho nejakú psychickú úchylku, keď trápia druhých a označujú to za pomoc. Sú aj ľudia, ktorí sa na pomoci priživujú – na oboch stranách pomoci. Aj napriek tomu treba pomáhať. Aj v Dobrom Pastierovi sa nám niekedy stane, že nám niekto „pomáha“ tak, že mu bezplatne vyčistíme miestnosť alebo starý dom od haraburdia, ktoré potom musíme spáliť alebo odviezť do zberu. Niekedy premýšľam, či sme boli obeťou nevedomosti alebo vypočítavosti.

Našťastie sú títo ľudia v menšine a väčšina ľudí skutočne pomáha druhým, keď to potrebujú. Na dedine to tak vždy bolo. Keď niekto vyhorel, prišiel o úrodu alebo dobytok, nemal čo jesť – ľudia mu pomohli. Nepotrebovali nadácie. Vedeli kde a ako majú pomáhať. Slováci nemali veľa možností prepadávať druhé národy a tak nám zostala skôr úloha pomáhať zraneným, hladným a prenasledovaným. Mnohí opatrovali ranených vo vojnách a schovávali prenasledovaných – pred fašistami, komunistami a inými agresormi. Pomáhať sa má v skrytosti, nie pre fotografie so šekmi v médiách. Propagácia pomoci však niekedy môže pritiahnuť aj ďalších pomáhajúcich a zviditeľniť tých, ktorí pomoc potrebujú. Sú však ľudia, ktorí pomáhajú preto, len aby ich druhí videli. Pri záchrane Židov pred Nemcami sa táto stratégia nepoužívala. Tam bolo treba prejaviť odvahu a niekedy riskovať aj svoj vlastný život. Toto je vzácna pomoc – ak nedávame iba to, čo máme navyše, ale musíme sa aj sami uskromniť. Keď riskujeme odsúdenie, kariéru, vlastnú bezpečnosť alebo život. Keď Putin prvý krát prepadol Ukrajinu, bohatý Západ nebol ochotný vzdať sa svojho pohodlia. A tak prepadol Putin Ukrajinu druhý krát. Utekajúce ženy s deťmi zobudili svet, ale stále si mnohí hovoria – len aby to neprišlo k nám, len aby nám príliš nezdražela elektrina a mali sme čo jesť. Pomoc bez obety je ako pomoc z prebytku. Čo keby sme sa trochu uskromnili a prestali sa triasť pred atómovými bombami? Ukrajine treba účinnejšie pomáhať a Putina dostať pred medzinárodný súd. Kto chce skutočne pomáhať, musí oslabiť svoje ego a posilniť odvahu. „Pomáhaj iným po celý čas, čo si ťa nik nevšíma. Buď láskavý k iným po celý čas, čo tebou pohŕdajú,“ napísal starý čínsky mudrc Teng Ming Tao.

Musíme si pomáhať, bez ohľadu, či nás o pomoc prosí  zapáchajúci bezdomovec na ulici alebo utekajúci človek pred vojnou. Je jedno, či utekajú Ukrajinci alebo Rusi (z dlhodobého hľadiska ich bláznivý Putin poškodzuje viac ako Ukrajincov). Každému treba pomôcť. Pri pomáhaní nejde iba o materiálne veci. Dávajme ľuďom seba, svoj čas, prijatie, empatiu a lásku. Pomáhajme kráčať slabým, dávajme dôstojnosť poníženým, prihovorme sa opusteným a osamelým, podeľme sa s tými, ktorí dostali menej ako my. Nepomáhajme preto, aby sme boli obdivovaní a nečakajme vďačnosť. Pomoc slabým a bezbranným je naša jediná možnosť ako môžeme obdarovať Ježiša Krista.

Dnešná Radostná nedeľa v Dobrom Pastierovi

27