Spomínam si často na otca Antonia Srholca, jeho široký úsmev a láskavé slová. Kedysi mi na tému podnikanie povedal toto: „Podnikať sa má hlavne so srdcom. Ako kedysi šport, spev, tanec. Pre radosť. Aby sme obohatili svet a pri tom dorastali k vyšším, duchovným hodnotám. K radosti, aj keď sa tvorba, podnikanie nepodarí. Trpezlivo a s vierou niesť aj svoj zranený, niekedy nepodarený ľudský údel. Na Slovensku sme podnikanie po dlhej prestávke len obnovili. Ako súťaž, kto rýchlejšie, kto viac a víťaziť za každú cenu. Chce to čas. Naučíme sa.“

Antonia zatvorili komunisti. Desať rokov prežil roky vo väzení a v pracovnom tábore. Zažil tam dlhé hodiny samoty, poníženia, hladu a chladu. Bol pokojný, pokorný a vyrovnaný so svetom. Neodsudzoval a často zakončil debatu slovami – chce to čas, naučíme sa…

Verím, že sa naučíme. Podnikať a spravovať si svoju krajinu. Aby sme nepredávali iba lacnú prácu našich ľudí a naše polia na sklady dovezených výrobkov. Naučíme sa dôverovať si a spolupracovať. Aj to, že keď niekto vyzerá a premýšľa inak ako my, ešte nemusí byť našim nepriateľom. Naučíme sa počúvať jeden druhého, aj keď so všetkým nebudeme súhlasiť. Chce to čas, ale príde doba, keď pochopíme, že sa nemusíme naháňať za postavením, peniazmi a slávou. Zistíme, že je tu miesto pre každého, kde môže byť užitočný a nemusíme sa predbiehať.

Otec Srholec hovoril: „Nebezpečné a škodlivé je žiť len pre hromadenie bohatstva, ktorého symbolom sú peniaze. Bezohľadné hromadenie kapitálu a moci. Pyšné sebavedomie, že ja mám viac ako iní. Bezohľadnosť k iným spoluobčanom. Ignorovanie skutočnosti, že sme všetci jedna Rodina a sme navzájom za seba zodpovední. Chudobní sú mierou nášho blahobytu. Sociálna politika, solidárna cirkev, múdrosť detí, radosť z rozdávania, sloboda jednoduchých, prostých ľudí, ochota deliť sa a pomáhať, to sa všetko budeme musieť naučiť. Ak Život je jedno z božích mien, akákoľvek služba životu je službou tomu Najvyššiemu. Hodnota človeka sa bude merať podľa toho, nakoľko a na čo premieňa svoje talenty v danom priestore a čase.“ Buďme trpezliví, naučíme sa.

35