Ak niekto o sebe hovorí, že je kresťanský politik, podnikateľ alebo aktivista, tak spozorniem. Nedávno sa ma v rozhovore pýtal Matúš Demko, či som kresťanský podnikateľ. Dostal ma do rozpakov. Chcel by som nim byť, ale povedať to o sebe sa mi zdalo veľmi trúfalé. Keď si dá niekto do názvu politickej strany slovo „kresťanský,“ tak mi to pripadá až drzé. Kresťanstvo sa nešíri slovami, ale skutkami. „Kresťanstvo sa nediskutuje, kresťanstvo sa žije,“ povedal kedysi Otec Anton Srholec.
Sú mi podozriví ti, čo neustále rozprávajú o tom, akí sú kresťania. Máme teraz vo vláde a v parlamente veľa ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. A aké sú ich činy? Niekedy vidíme ľudí a skupinky, ktoré rozdeľujú ľudí na dobrých a zlých. Občas sa vyskytne aj bojovník, šíriaci hádky a nenávisť. A ďalší ho ako ovečky nasledujú.  Kresťanom šéfuje aj chlap s mnohými ženami a deťmi, ktorý sa vysmieva z normálnej rodiny. Aj na jeho promiskuitu si nájdu jeho kresťanskí spolupracovníci ospravedlnenie. Komentovať poblúdených kresťanov, podporujúcich fašistov ani netreba.

Dali by ste sa operovať od lekára, lebo je dobrým kresťanom, ale vôbec nerozumie medicíne? Prečo sa vŕtajú v tejto krajine kresťanskí politici, ktorí tomu nerozumejú? Svojou nekompetentnosťou spôsobujú veľa utrpenia a zla. Načo sú cirkevným hodnostárom majetky, o ktoré sa nevedia postarať? Dostanú ich často do daru a nevedia ich spravovať. Nechajú ich znehodnotiť a potom chcú na nich ešte zarobiť. Niekedy aj na úkor tých, ktorým by mali pomáhať a darovať im takýto nepotrebný majetok zdarma. Spomínam si na prípad diecézy, ktorá získala rekreačný areál za jedno euro a chcela ho predať kňazovi, ktorý pomáha núdznym za niekoľko sto tisíc. A čo kresťanskí podnikatelia, ktorí nechajú po sebe dlhy, záväzky a už sa vám neozvú? Pekné reči nestačia.

Ako najčastejšie teda škodia „kresťania“? Tu je niekoľko skúseností: Ich slová a skutky sa rozchádzajú. Nemajú odvahu postaviť sa zlu vo svojom okolí. Nechajú sa zneužívať a niekedy aj aktívne podporujú zlé veci. Často bojujú za správne veci, ale takým nevhodným spôsobom, že celú myšlienku viac diskreditujú, ako jej pomáhajú. Niektorí sa snažia riadiť veci, ktorým nerozumejú a niekedy dokonca uveria tomu, že je to Boží plán a oni sú „Božími bojovníkmi.“ Podľahnú pýche a neprijímajú spätné väzby na korekciu svojho správania. Myslia si, že slovo sa skutkom stane bez akejkoľvek námahy. Hádajú sa medzi sebou, kto je lepší kresťan.

Všetky tieto neresti sa týkajú každého z nás. Sme hriešni a nedokonalí ľudia, niekedy nás premôže pýcha, inokedy strach. Používajme preto slovo kresťanský s rozvahou a pokorou, aby sme mu nerobili hanbu. To, kto z nás žil ako skutočný kresťan nebudú posudzovať inštitúcie z tohto sveta.

Gilbert Keith Chesterton o kresťanoch napísal: „Kresťan má byť odborníkom v pravde a priebojníkom v láske. K štýlu kresťana patrí: Nepohŕdaj ani nepodliezaj! Bohu sa klaňaj, k blížnemu sa skláňaj. Ľudia nie sú unavení kresťanstvom. Nestihli ho ešte dostatočne spoznať.“

Nerozprávajme preto zbytočne o kresťanstve, skúsme ho spoznávať a žiť.

41