Je veľa ľudí, ktorí sa hrajú na kráľov. Niektorí majú peniaze, iní tituly a ďalší moc. Mnohí z nich sa vypracovali svojim talentom a tvrdou prácou. Majú vplyv na mnohých ľudí a niekedy im zachutia sláva a moc. Pyšní a mocní sa snažia kraľovať druhým. Nepočúvajú kritiku a niekedy ju aj umlčia. Neprijímajú iné názory a tých, ktorí ich hlásajú. Presadzujú svoje predstavy o fungovaní sveta okolo. Pýcha, moc a sláva nie sú dobrými vlastnosťami kráľov. Niektorí sa prezentujú silou, iní krásnymi slovami, ďalší pozlátenými rúchami.

Bol raz jeden kráľ. Volal sa Belo IV. Údajne sa skrýval pred Turkami na hrade Zniev na Turci. Narodila sa mu dcéra Margita. Pomáhala hladným a chudobným. Vymenila zlatú korunu za tŕňovú. Zomrela mladá a svätá. Margita Uhorská, princezná s tŕňovou korunou. Uctievame si ju v Kláštore pod Znievom. Jej meno sme dali tento rok nášmu Domu sv. Margity. V týchto dňoch nám Maki Martin Poloha z firmy Ukovmi ukoval tŕňovú korunu. Umiestnili sme ju pred Domom sv. Margity Uhorskej na Vrícku. V deň Krista Kráľa. Jediného a skutočného Kráľa, ktorý mal moc od svojho Otca, a nechal sa ukrižovať za nás. Odmietol slávu a moc tohto sveta. Slúžil a obetoval sa za nás.

Mnohí mocní tohto sveta sú nemocní – zameraní na seba, hluchí a slepí k druhým. Sú hrdí na svoje talenty a úspechy, ale nevedia, že ich dostali do daru. Od kráľa, ktorý je nad všetkým. Na to, aby prinášali hodnoty. Nie pre seba, ale pre druhých. Králi sa nevyznačujú tým, čo nahromadili, ale tým čo rozdali. Ich sila nie je v silných slovách, ale v tichom načúvaní. Nemajú veľké paláce, ale srdcia. Nevyvyšujú sa, ale pokorne pokľaknú pred Jediným a skutočným kráľom. Mnohí prosia o pomoc a čakajú na dary. Lenže funguje to opačne – najskôr sa dáva, až potom dostáva. Dávajme druhým bez toho, aby sme očakávali vďaku, uznanie a odmenu. Odovzdajme seba, svoju bezmocnosť, starosti a trápenia nášmu kráľovi. Majme silnú vieru a buďme trpezliví. Jediný a skutočný kráľ vie, čo sa má stať. On odpúšťa, uzdravuje a prináša dary. Väčšie ako si vieme predstaviť.