Tomáš Baťa pôsobil ako tvrdý chlap. Aj Ján Antonín. Asi nezvykli plakať. Dnes by možno zaplakali. Nad niektorými podnikateľmi. Ja vnímam podnikateľa, ako človeka, ktorý dokáže vymyslieť a dodať vo svojom produkte alebo službe hodnotu, za ktorú mu zákazník dobrovoľne zaplatí. Hodnota, ktorú si zákazník kupuje zlepšuje jeho život, podnikanie, pomáha ľuďom v spoločnosti alebo prírode. Podnikateľ teda opravuje svet a nepoškodzuje druhých. Je to zároveň človek, ktorý dokáže inovovať, prekonávať prekážky, tvrdo pracovať, uskromniť sa, keď treba a niekedy aj riskovať so svojimi peniazmi, o ktoré môže pri nepredvídateľných situáciách prísť. Keď toto niekedy hovorím pred ľuďmi, tak si niektorí o mne myslia, že mi šibe. Ukazujú mi príklady “podnikateľov,” ktorí nikdy nič užitočné nevymysleli, len rôzne triky na obchádzanie zákonov. Nikdy riadne nepracovali a priživovali sa na rôznych stimuloch a dotáciách. Zdierajú svojich spolupracovníkov, riskujú s peniazmi svojich zákazníkov a keď je zle, tak neplatia svoje dlhy a posielajú svojich spolupracovníkov štátu. Tomáš Baťa povedal: “Podnikatel si musí troufat zaměstnávat lidi i přes dobu krizí a neposílat je panu státu na krk, aby je živil, když přijdou těžké časy. Těžké časy jsou časté a právě tehdy je třeba podnikatelů nejvíce. A tenkráte je to, kde bankéř již na to nestačí. Je takový zákon, který by jej přinutil? Ten zákon se nazývá poctivost. Chci dokázat ne slovy, ale skutky, že závod dle našich zásad spravovaný je v konkurenčním zápase nezdolný i vůči nejsilnější konkurenci. K této své práci nepožaduji podpory od nikoho, jmenovitě ne od státu. K této své práci potřebuji jediné: aby mi bylo dovoleno pracovat.”

Poznám veľa “podnikateľov,” ktorí radi spomínajú Tomáša alebo Jana Baťovcov. Lenže ich skutky sú úplne iné. Keď sa objaví problém, namiesto toho, aby hľadali riešenie, hneď kričia na štát, aby im prišiel pomáhať. A keď nepríde, tak dávajú svojim ľuďom hromadné výpovede. To môžu rovno prepísať svoj podnik na štát a zamestnať sa na nejakom úrade. Koľkokrát bude ešte štát pomáhať tam, kde boli podniky  viackrát vytunelované, kde boli roky prideľované štedré dotácie, kde sa namiesto riešení hneď píšu petície a vyhlásenia typu – štátna pomoc je nedostatočná.

Mám desať inovačných cvičení pre podnikateľov na premýšľanie (skúste si ich urobiť s vašimi ľuďmi vo firme):

  1. Predstavte si, že vám tržby klesnú o 50% – nie na mesiac, ale natrvalo.
  2. Nepremýšľajte, že by vám niekto pomohol. Nepomôže. Predstavte si, že nesmiete prepustiť ani jedného pracovníka.
  3. Premýšľajte. Môžeme vymyslieť produkty s vyšším krycím príspevkom, alebo znížiť mzdy na polovicu, zvýšiť produktivitu a skrátiť pracovnú dobu.
  4. Rozšírme cvičenie ďalej – prišli ste o 100% tržieb. Vytiahnite náhradné biznis modely, inovačné projekty, aktivujte svoje podnikateľské siete.
  5. Teraz prichádza ďalšie obmedzenie – sú zatvorené vaše súčasné predajné kanály a musíte nájsť iné.
  6. Zakázali vám chodiť do práce a musíte to zvládnuť z domu, alebo s externou pomocou.
  7. Padol vám kľúčový dodávateľ.
  8. Firmy si medzi sebou prestali platiť.
  9. Zanikli celé odvetvia – profesionálny šport, medzinárodná letecká preprava osôb a cestovný ruch, je zakázaný pohyb kamiónov medzi štátmi, skrachovali banky a uzatvorili sa regióny.
  10. Prestali fungovať mobilní operátori a internet.

Neviete si to predstaviť? Baťovci vedeli a niektoré z týchto podmienok boli v ich dobe platné. A ich firma rástla. Podobné scény sa dejú v čase pandémie alebo veľkej krízy. Každá z nich má riešenie. Tak hľadajme a nenatŕčajme ruky k štátu. Podnikateľ má podnikať a nepýtať štátne podpory. Predstavujem si v tomto čase život v rôznych scenároch. Politici nám nepomôžu. Jeden chce naštartovať ekonomiku a nemá štartér, druhý chce vypnúť krajinu. Mám pocit, že vypínač ani štartér už nie je na Slovensku, ale v zahraničí. Skúsme teda pracovať na tom, aby sme znovu boli autonómnou a sebestačnou krajinou, ktorá má skutočných podnikateľov a inovátorov. Aby sme ta dokázali prežiť aj zlé časy a Baťovci sa za nás nemuseli hanbiť.

O reštarte píšem viac tu.

Možno sa uvidíme zajtra.