V dejinách sa stále opakujú podobné scény – nositeľ pokroku dostane šancu, prichádza moc a sláva, bývalý nositeľ pokroku sa stáva diktátorom a prekážkou ďalšieho vývoja, často odchádza zo svojej pozície pod tlakom a s hanbou. Tisíce príbehov, kde sa z revolucionárov stali diktátori, z inovátorov brzdy a obrovské talenty sa premenili na deštrukciu a zlo. Boh dal Adamovi všetko, len z jedného stromu mal zakázané trhať ovocie poznania. Adam oddtrhol, tak ako trhajú celé generácie ďalších. Možno, že ovocie ešte nedozrelo, pre Adama a Adam nedozrel, pre poznanie, ktoré skrývalo.

Celé dejiny ľudstva sú pretkané príbehmi, keď ľudia stavajú veže do neba, ktoré padajú, veľké a „nepotopiteľné“ lode, ktoré sa potápajú. Prečo nám dal Boh toľko talentov, poznania a schopností tvoriť a potom sa mnohé ľudské diela obracajú proti nám? Máme strach z atómových zbraní, umelej inteligencie, genetických experimentov a robotov, ktoré sú vśak našim zrkadlom. Máme strach z politikov, ktorí tu vládnu, ale aj oni sú našim zrkadlom – obrazom našej voľby, kolaborácie a ľahostajnosti. Máme strach sami zo seba? Boh stvoril človeka na svoj obraz. Bez Boha je však tento obraz len prázdnou kópiou. Úspech nás často oddeľuje od nášho stvoriteľa. Máme pocit, že všetko dokážeme iba vlastnými silami. Už sa nepýtame sa Boha na správnu cestu, ku ktorej nás povoláva, na naše Povolanie. Každý si razí svoju cestu, bez ohľadu na druhých a vykrikuje svoju pravdu. Hráme sa na Bohov. Naše talenty fungujú iba v spojení s Bohom (tí čo neveria v Boha nech si sem dosadia To, čo nás presahuje, nerozumieme tomu a nedokážem to ani popísať ľudskými slovami – prírodu, vesmír, tajomné duchovno alebo večný pokoj).

Poslední pápeži, benediktín Anselm Grün, OSB, moji učitelia Vladko Maslák aj Bernard Mišovič, ale aj mnohí svetoví profesori inovácii a manažmentu, ako napríklad Gary Hamel, Stephen Covey, Clayton Christensen, Jim Collins, hovoria o potrebe zosúladiť naše plány a aktivity s princípmi, ktoré nás presahujú a s Božou vôľou. Potrebujeme skúmať nové veci a vyvíjať nové technológie, pomáhať ľuďom, aby žili v lepšom svete, ochraňovať prírodu aj život človeka. Potrebujeme sa však aj modliť k Bohu, počúvať Jeho hlas a spolupracovať s nim. Netrhať ovocie, na ktoré sme ešte nedozreli, uvedomiť si, že talenty sme nedostali pre našu slávu a bohatstvo, ale pre slávu Pána a budovanie Jeho kráľovstva, kde nám dal dočasnú funkciu spolupracovníkov.

Aj pred týmito sviatočnými dňami sme prežívali boj zla a dobra. Aj Ježišovi sa pri Jeho ceste na kríž zlo vysmievalo do očí. On trpel za nás a zvíťazil. Jeden z Jeho najbližších nám odkazuje, tí, ktorí sú dnes potupovaní zajtra zvíťazia: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.  (Mt, 5,3-10)

0