Už dávno som zistil, že ľudia, ktorí majú diplomy a považujú ich za vzdelaných, nemusia byť múdri ani dobrí. Stretol som v živote veľa robotníkov, remeselníkov, vojakov, bezdomovcov, bývalých väzňov, narkomanov aj alkoholikov. Ale takú koncentráciu zla, ako v akademickom prostredí som nezažil nikde. Videl som univerzity intríg a ohovárania, fakulty klamstiev a falše, katedry zákerností a bezcharakterností. Občas sa v tomto prostredí ocitnem a zavanie na mňa toto zlo – šplhanie za titulmi, boje o funkcie a peniaze. Tí ľudia vám potriasajú ruku a usmievajú sa, a v zápätí na vás napíšu anonym alebo budú snovať nejaké darebáctvo. Majú tituly pred menom aj za menom. Keď medzi nich príde majiteľ úspešnej firmy, tak hľadajú ako sa dostať k jeho peniazom – radi ich vymenia za rôzne diplomy, medaile, doktoráty, sponzorstvá časopisov a konferencií. Šikovných vedcov alebo inovátorov radi ošklbú o ich nápady a myšlienky, doktorandi im robia otrokov a sluhov. Česť výnimkám. Sú tam aj dobrí vedci a učitelia. Poznáte ich tak, že sú zašití v laboratóriách, učebniach so študentmi alebo na projektoch v podnikoch. Robia si svoju prácu, nemajú najvyššie funkcie ani tituly.

Táto banda egocentrikov si rada organizuje rôzne podujatia, ktoré vždy za nich zaplatí niekto druhý. Zneužívajú svoje postavenie a funkcie, zo škôl, kde majú vzdelávať a vychovávať študentov, si urobili cestovné kancelárie a agentúry na zarábanie peňazí.

Myslia si, že ich tituly, funkcie a zlaté reťaze z nich robia spoločenskú elitu. Už dávno to nie je pravda. Je to často morálna spodina našej spoločnosti – psychopati, kariéristi, narcisistické a sociopatické osobnosti. Necítim voči nim nič zlé. Vyhýbam sa im a ľutujem ich, lebo svoj talent zapredali zlu. Poznám aj pracovitých, pokorných a slušných akademikov. Mám pocit, že ich pomer voči tým druhým je v menšine. Najviac ma znepokojuje, že títo ľudia vychovávajú študentov a ukazujú im príklady svojej pýchy a kariérizmu.

Hovoríme o vzdelaných zloduchoch. Je tu ešte jedna skupina, ktorá ničí našu spoločnosť – právnici. Tí však väčšinou vzdelaní nie sú. Sú iba zlí. Urobte si prehľad premiérov ministrov alebo poslancov a budete zhrození, koľko je medzi nimi právnikov. Slovensko malo okrem Dzurindu (inžinier, ale podobná katastrofa ako právnik) premiérov samých právnikov – 25 rokov. Právnikmi boli aj Husák, Colotka a Čič. Úplná hrôza. Sú všade. Nepoznajú legislatívu, nevyhrávajú súdne spory, ale sú všetkými masťami mazaní a všetkého schopní – podobne ako mnohí profesori a funkcionári na univerzitách.

Už dávnejšie som zistil, že na Slovensku sú vysoké školy, ktoré môžu vážne narušiť intelektuálny a mentálny rozvoj študenta. V poslednej dobe zisťujem, že môžu ohroziť aj morálnu integritu našej mládeže. A to je zlé. Neverím, že tento systém, ktorý už dávno neslúži študentom ale profesorom, sa ešte sám dokáže zreformovať. Treba vytvoriť systém nový a zdravý. A možno aj deratizovať a vysvätiť budovy, v ktorých sa rozmohli zloduchovia a zlo.

A je tu ešte jeden problém – zlo skombinované s hlúposťou. David Dunning a Justin Kruger, psychológovia z Cornellovej univerzity, urobili v roku 1999 výskum, ktorého výsledky sa označujú za D-K efekt. Zamerali sa na 3 oblasti – humor, logické uvažovanie a gramatiku. Ich hypotéza bola, že neschopní ľudia preceňujú svoje schopnosti, neuvedomujú a nepriznajú si svoje vlastné nedostatky. Na druhej strane sú neschopní ľudia neschopní prijať schopnosti druhých. Forrest Gump to vystihol: „Stupid is as stupid does – pre hlupáka každý hlúpy.“ Experimenty potvrdili túto hypotézu. Osoby s podpriemernými kompetenciami sa preceňujú a ľudia s nadpriemernými schopnosťami sa skôr podceňujú. Keď skúmaným osobám oznámili výsledky, nadpriemerní ich prijali a podpriemerní odmietli. Je to začarovaný kruh. Neschopní ľudia, ktorí nevedia, že nevedia preceňujú svoje vlastné schopnosti, nedokážu rozpoznať schopnosti druhých a aj pri konfrontácii s realitou si nepriznajú chybu a nezmenia svoje hodnotenie. Najschopnejší ľudia mali naopak tendenciu podceňovať sa (vedia, čo nevedia). A teraz si predstavte následky tohto efektu na firmy a spoločnosť okolo nás. Tí prví, neschopní, sa tlačia do funkcií, na ktoré nemajú a tí schopní im ustupujú a hovoria si, že na to nemajú, alebo im to nestojí za to.

Premýšľam nad ľuďmi, ktorí si medzi Slovanmi a Kláštorom pod Znievom stavajú domy. Sú z prvej alebo druhej skupiny. Vladko Maslák plánoval výstavbu malej nemocnice Sv. Margity a oni protestujú. Nechcú sa vraj pozerať na utrpenie, ľudí na vozíkoch, sanitky a pohrebné autá. Aj oni raz budú starí a chorí. Sú namyslení a pyšní, alebo iba hlúpi?

Tu je úvaha Milana Zeleného k tomu, čo dokážu zloduchovia, keď uchopia moc. Zdá sa, že to jediné, čo nám niekedy zostáva je zvolanie: „Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Ešte jedno zamyslenie ma veľmi zaujalo na začiatku roka 2018 – homília pána arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Na jednej strane je hrozné ako z nás fašisti alebo komunisti robili stádo. Dnes si z nás kapitalisti zase robia konzumentov a ľudské zdroje. Individualizmus, materializmus a egocentrizmus sú toxické. Máme však aspoň slobodný výber – kupovať a užívať si, ale môžeme sa utiahnuť aj do ticha kláštora alebo robiť dobré veci. Teším sa na vás v Kláštore pod Znievom, 8.1.2018.

Na záver milý novoročný vinš od nášho milého pána farára Zbigniewa Czendlika:

 Abych nikoho neurazil, nepřeji lidem, ale postavičkám z Betléma:               

 Přeji volům, aby neřvali z plna hrdla na všechny kolem sebe,     

 oslům, aby nebyli paličatí a tupí,   

 ovečkám, aby nešly slepě za prvním lepším pastýřem,              

 pastýřům, aby si nemysleli, že ty ovečky jsou tak tupé, jako vypadají,              

 andělům, aby méně lítali a víc chodili po zemi mezi lidmi,              

 králům, aby nezůstali nazí jen s korunou na hlavě              

 a Svaté rodině, aby našla teplé místo v srdcích lidí.              

0