Čítate niekedy texty v novinách alebo na internete? Aj vám sa zdá, že je v nich príliš veľa zbytočných slov? Aj mne sa to stáva. Pozvú ma niekam prednášať a napíšu mi ku menu rôzne skratky titulov, aby som vyzeral dôležitejší a dôveryhodnejší. Potom vymýšľajú nejakú funkciu za menom a medailónik, v ktorom je množstvo zbytočných slov (úspešný, inšpiratívny, významný, uznávaný, dlhoročný, legendárny), ktoré majú zvýšiť kredit môjho mena. Keď som bol malý, starká zabalila kocku cukru do farebného papierika a zavesila ju na stromček. A ja si niekedy pripadám, ako kocka cukru v obale Ferrero Rocher.

Aj pri predstavovaní výrobkov a služieb sa často používajú slová ako výnimočný, jedinečný, neopakovateľný, kvalitný, spoľahlivý, stabilný, profesionálny a pod. Úplne zbytočne slová. Buď to tam je, alebo nie je. Slová na tom nič nezmenia. Poznám manažérov, ktorí prezentujú grafy s údajmi, ktoré nesedia, sypú slová o svojich úspechoch a za svoje chyby obviňujú “neschopných podriadených.”  Stretol som aj “kresťanských” podnikateľov, ktorí hovoria o tom, ako pomáhajú druhým, ale zatiaľ  pomohli iba sebe. Veľa zbytočných slov je ako ťažké jedlo – spôsobujú nevoľnosť.

Množstvo prázdnych slov – zahŕňame nimi našich zákazníkov, spolupracovníkov aj nášho Pána, ktorý nám dobre rozumie aj bez nich. Mnohé firmy majú precízne sformulované stratégie, vízie, poslania, hodnotové kódexy, ale podstatné nie sú vety a slová v týchto dokumentoch, ale konkrétne akcie a ich výsledky.

Verím tomu, že ak budeme mlčky počúvať blížneho, ktorý potrebuje pomoc, pomôžeme mu viac, ako keď mu dávame múdre rady. Som presvedčený, že obchodník, ktorý počúva zákazníka predá viac, ako ten, čo ho zasypáva slovami o výhodnej ponuke.

Šetrime slovami, lebo v tichu sa nás môže dotkne Boh skôr, ako keď chŕlime okolo seba prúd zbytočných slov. Jeden muž sa vraj chce dostať k kresťanského spoločenstva, kde sa chválil Boh a viedli sa o ňom pekné reči. Prosil Pána, aby ho prijali medzi seba a Ježiš Kristus mu povedal: „Netráp sa syn môj, ani mne sa medzi nich ešte nepodarilo dostať.“

Zbytočnými slovami akoby sme chceli pridať niečo navyše, obal, ktorý je krajší ako vnútro, vlastnosti, ktoré chceme ešte „trochu vylepšiť.“ Krásne a zbytočné slová k Bohu sú možno aj prejavom našej malej viery – On nás naozaj počuje, rozumie nám a vie lepšie, čo potrebujeme ako my sami. Takže lepšie je ticho počúvať ako hlasno hovoriť.

Svätý Benedikt pri vysvetľovaní stupňov pokory hovorí: „Múdreho poznáš podľa toho, že málo hovorí.“ (RB 7) V Knihe prísloví je napísané: Mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku (Prís 10, 10) alebo „Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný.“ (Prís 10, 19)

Šetrime slovami priatelia, vyhneme sa tak nástrahám posudzovania druhých, túžbe po sláve, zvedavosti, rozptyľovaniu a vnútornému vyprázdneniu. Nech je aj tento Adventný čas časom bez zbytočného hovorenia a prázdnych slov.

foto: Mirko Saniga