Nedávno rozprával v rádiu nejaký odborník o tom, aké perfektné dokumenty a plány máme vypracované na integráciu cudzincov v Európe, akurát sa ich akosi nedarí uviesť do života. Podobne rozprávajú niekedy aj manažéri o svojich víziách a stratégiách – všetko je perfektne popísané, len sa to nedarí uviesť do života. Vo firmách majú rôzne systémy, v ktorých si rozdeľujú úlohy a akčné plány a vznikajú podporné počítačové programy na ich spravovanie. Ich hlavným cieľom je často to, aby mali všetci všetky úlohy splnené včas – aj keď nič neurobili. O rôznych auditoch a audítoroch netreba ani hovoriť.

Keď to zhrniem – na všetko máme smernicu, popis alebo plán, akurát sa nám nedarí podľa nich pracovať. Najlepšie sú rôzne „vládne a národné stratégie a politiky.“ Nedávno som dostal poštou dokument o inováciách. Priamo od člena vlády jednej krajiny. Je to úsmevné, že vlády chcú riadiť to, na čo nemajú vplyv, ale neriadia veci, za ktoré sú zodpovedné.

Je pozoruhodné, ako niektorí ľudia radi rozprávajú a píšu o tom, čomu vôbec nerozumejú a vôbec to nesúvisí s ich prácou, ale neriešia problémy, ktoré sami spôsobili. A tak nám po Európe cestuje pani Angela a rozpráva o digitalizácii. Ťahák k tejto agende jej asi napísali vo firmách Bosch alebo Siemens. Vo Francúzsku zabíjal v lete šialenec na móle s kamiónom ľudí. A tak sa starosta mesta rozhodol zakázať na pláži nosiť mohamedánske plavky. Veď je veľká pravdepodobnosť, že by tam mohli mať mohamedánky skryté samopaly alebo kamióny. A policajti ich majú vyzliekať z burkin a teplákových plaviek. Kto je tu šialený?

Máme veľa ľudí, ktorí problémy popisujú a rozprávajú o nich, ale je len málo tých, čo ich vedia vyriešiť. Politické fóra, ale aj mnohé firmy píšu programy, vízie a prezentujú veci, ktoré sa reálne nikdy neuskutočnia. A oni to dobre vedia. Autormi týchto táranín, sú často ľudia, ktorí majú množstvo diplomov a certifikátov, ale nikdy nič poriadne neurobili. Žijeme v zvláštnej dobe. Ako keby sme stratili úctu k skutočnej práci, remeslu, znalostiam a ľuďom, ktorí ich ovládajú. Peniaze prúdia do rúk osobám, čo vedia dobre rozprávať a prezentovať. Bol som kedysi na stretnutí šéfov z univerzít a z Akadémie vied v Českej republike. Všetci rozprávali o základnom výskume, slobode tvorenia a objavovania, sťažovali sa na zlé podmienky a nedostatok peňazí. A pohŕdali aplikovaným výskumom a prácou na niečom, čo by malo priniesť reálny a merateľný výsledok.

Vidím mnohých rodičov, ako podporujú svoje deti v tom, aby študovali na školách, kde iba stratia niekoľko rokov života a dostanú do rúk bezcenné diplomy. A pôjdu s nimi rovno na úrad práce. Tí priebojnejší sa možno zaradia medzi rečníkov, prezentátorov a popisovateľov strategických vízií. Ako môže dopadnúť spoločnosť, kde jeden človek niečo skutočne tvorí a štyria to analyzujú, kontrolujú, certifikujú a počítajú aké dane a odvody má zo svojej práce zaplatiť? Naši „bonapartisti“ sa tvária ako keby nám vládli a pritom väčšina z nich za celý svoj život nič užitočné neurobila, iba sa priživovali na tom, čo vytvorili druhí. A ten, kto poctivo pracuje, môže v pote tváre iba škrípať zubami. Demokracia má však v sebe jeden dobrý princíp – tí, čo sa dostanú k moci sa postupne zlikvidujú sami, zdegenerujú, podľahnú pýche a sebaklamu, zabarikádujú sa vo svojich bonapartistických pevnostiach a nakoniec s hanbou odídu do histórie. Nahradia ich ďalší a všetko sa opakuje.

Koľko sladkých rečí o láske a pomoci blížnym sa denne vysloví a koľko skutkov milosrdenstva sa stane? Koľko slov sme vypovedali o zásadách kresťanského podnikania, a koľko krát sme ich už porušili? Manažér rozpráva o slušnej podnikovej kultúre a pritom jednej spolupracovníčke odoberá prácu, pridáva jej odmeny, ochraňuje ju a na ostatných spolupracovníkov má úplne iný meter.

Rečami svet nenapravíme. Treba robiť, každý deň a nečakať odmenu ani slávu na tomto svete. Mnohí z tých, ktorí boli prázdnymi rečami povýšení, budú ponížení a tí, čo pokorne pracujú, budú povýšení. A tak sa snažím v pokoji pracovať na záhradke, lisovať jablkovú šťavu, robiť na projektoch s ľuďmi, ktorí veľa nerozprávajú, ale robia. Bol som tento týždeň vo firmách Geodeticca, ProCamp, Embraco, komunikoval som na diaľku s našimi “vyslancami”, na čele s Vladkom Levárskym, ktorí prezentovali náš spoločný projekt v Číne. V novom týždni začínam v pondelok s majiteľmi firiem Preto a Ipesoft, v utorok budeme s našim vývojovým tímom eBikov pracovať v CEITe na aditívnej výrobe, v stredu vo firme Švec a spol na ultrazvuku a na konci týždňa sa stretneme so Zbyňkom Frolíkom v Linete. Toto je energia, ktorá človeka nabíja. Dnes máme Púť podnikateľov v Rajeckej Lesnej, kde bude veľké spoločenstvo priateľov. Teším sa aj na ďalšie stretnutia s vami aj s Milanom Zeleným.

Konať znamená tvoriť, učiť sa, pohybovať sa, približovať sa k cieľu. Rozprávať o tom, “čo by sa malo urobiť,” zamená stáť na mieste, strácať energiu a schopnosti. Verím tomu, že nás raz budú posudzovať viac za naše skutky, aj keď niekedy nedopadli dobre, ako za naše plány a slová, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Tak ako o tom hovorí Thomas Hemerken von Kempen: “Iste, keď príde súdny deň, nebudú sa nás spytovať, čo sme čítali, ale čo sme robili, nie ako pekne sme hovorili, lež ako nábožne sme žili.”

Foto na titulke: časť našej tohtoročnej úrody tekvíc. Úprimne, viac výsledok práce mojej svokry ako mňa.

Pozvánka na seminár Pomaly ďalej zájdeš – pomaly-dalej-zajdes

img_9143

Na návšteve u Michala Draveckého vo firme ProCamp Prešov

cina

Príprava spoločného projektu v Číne