V sobotu som sa vrátil z túry cez Obšívanku a Tiesňavy a podvečer som sa vybral na návštevu k mojim rodičom. V izbe bolo ticho, trochu stlmené svetlo a na stole lístok s nadpisom Ja a Ty. Pod týmito slovami boli stĺpčeky s číslami. Vedľa papiera ležali na kôpkach karty. Môj otec s mamou hrali canastu, hru, ktorú si pamätám ešte z detstva, keď sme ju hrávali spoločne. Pred časom som v bloguPomalosť popisoval, ako pristihol môj synovec Miško mojich rodičov keď v pokoji stolovali. Je krásne, že dvaja ľudia spolu prežívajú prítomnú chvíľu. Je krásne, keď naplno prežívame prítomný čas. Ty a ja, tu a teraz.

Dalajláma napísal: “ Existujú dva dni v roku, kedy nemôžem vôbec nič urobiť. Jeden sa volá Včera a druhý Zajtra. Dnešok je tým správnym dňom, milovať, konať a predovšetkým žiť. Môj priateľ Jurko Jordán Dovala vo svojej knižke Chrám uprostred trhoviska píše: „Práve prítomnosť nám odkrýva to najpodstatnejšie. Ak môžeme niečo zmeniť, tak jedine v prítomnosti. V prítomnom okamžiku tu a teraz. V prítomnosti si tvoríme budúcnosť a konzumujeme plody minulosti. Prítomnosť je zázrak na perlovom náhrdelníku času. Preto ňou nemrhajme, ak chceme žiť slobodne, žime tu a teraz. Ak chceme niečo zmeniť, žime tu a teraz…Žijem TU a TERAZ. Nič nie je dôležitejšie. To, čo sa stalo, ani to, čo sa má stať. Stojím, dýcham, plačem, smejem sa TU a TERAZ.

Pozrime sa na seba. Ako niečo robíme a mysľou sme už niekde inde, ako sedíme s človekom, ktorý nám niečo hovorí a my iba premýšľame nad tým, aby sme ho prerušili a povedali niečo, čo nám urobí dobre. O koľko poznania sa ochudobňujeme len tým, že sme pyšní a nemáme úctu k tomu, aby sme sa sklonili k druhému človeku a počúvali, čo nám hovorí? Počas týždňa bola v rádiu relácia, kde niekto hovoril o tom, že ten najdôležitejší človek je ten, s ktorým práve sedíme a ten najdôležitejší čas je práve teraz.

Koľkým problémom v živote by sme predišli, keby sme si povedali ty a ja a naplno by sme počúvali človeka, ktorý k nám hovorí a snažili sa ho skutočne pochopiť? Koľko by sme sa naučili o sebe a o svete okolo, keby sme dokázali prijímať a vyhodnocovať spätné väzby, ktoré dostávame z okolia, namiesto toho, aby sme druhým vysvetľovali akí sme dokonalí? Akú výkonnosť by sme mali v práci a v živote, keby sme sa stopercentne sústredili na to, čo práve robíme, keby sme do toho dali úplne všetko čo je v nás? Koľkým nehodám a nešťastiam by sme sa vyhli, keby sme boli koncentrovaní na to, čo práve robíme?

Ty a ja, ja a ty. Základný vzorec rovnováhy, úcty a dôvery. Nie ja alebo ty, nie ja a potom ty. Ty a ja. Tu a teraz. Nie vtedy, ani potom. Lietame často myšlienkami okolo seba a nevidíme toho druhého. Spomínam si, keď moja starká Anna Horecká už chradla, mala 92 rokov a celá rodina išla na výlet. Ja som zostal pri nej. Rozprávala mi o svojom živote a ja som hltal každé jej slovo. Náš spoločný čas sa krátil. Náš spoločný čas sa však kráti vždy – je jedno, či s nami sedí male dieťa, kolega v strednom veku, alebo starec. Ten čas sa už nikdy nevráti a my si obyčajne zapamätáme iba čas kairos. Je to však iba na nás, koľko nášho života prežijeme v režime ty a ja, tu a teraz a koľko času nám zoberie neúprosný chronos. Šťastní sú ľudia, ktorí môžu mať na stole papierik „ty a ja“ ako moji rodičia. Mnohí však majú na lístku iba slovíčko ja s veľkým smútkom a otáznikom. Aj oni majú šancu na krásny čas – ja a ON. TU a TERAZ. Pretože nikto na tomto svete nie je sám.

0