Na vysokej škole sme navrhovali ozubené kolesá. Učili sme sa počítať a evolventný profil zuba, moduly, počty zubov a rôzne kružnice, z ktorých vznikali pastorky a kolesá, ktoré sa točili v prevodovkách. Pri výrobe sa učili o materiáloch, ktoré mali svoje normy, odvaľovacích frézach a frézkach, brúsení alebo kalení.

Výhodou bolo, že všetko fungovalo podľa presných výpočtov. V druhej polovici môjho štúdia som sa dostal vďaka môjmu učiteľovi Rudolfovi Pohlovi k počítačom Hewlett-Packard. Nikdy nezabudnem na tie zelené monitory s písmenkami a číslami. Napísal som program a všetko fungovalo podľa presných príkazov.

A potom som skončil školu a definitívne som prišiel o tento krásny svet, kde všetko fungovalo podľa algoritmov a výpočtov. V reálnom svete boli ľudia. A tí sa správali zvláštne. Najskôr som si myslel, že tí ostatní nie sú normálni, ale zistil som, že oni vidia, počujú a cítia veci inak ako ja. Pozorujeme spolu nejakú situáciu, spätne ju popisujeme a každý hovorí niečo iné. Niekedy máme pocit, že druhí ľudia klamú (aj to sa stáva) ale často len vidia alebo interpretujú to čo videli alebo počuli, inými slovami. Riešim to celý život. Mám dôveru k strojom, lebo tie nemajú emócie a neklamú, aj keď sa niekedy pokazia. Ľudia hovoria veci, ktoré sú často skreslené. Keď prejde hovorená informácia cez viacerých, na konci je niekedy príbeh alebo klebeta, ktoré sa nikdy nestali. Zistil som, že porozumieť ozubeným kolesám alebo simulačným modelom je oveľa jednoduchšie, ako porozumieť ľuďom. K diferenciálnym rovniciam a heuristike nám mali profesori zabudli pridať aj psychológiu človeka.

Svet sa stáva akýmsi Babylonom, kde sa všetci prekrikujú a nepočúvajú. Základom komunikácie je však mlčanie. Ticho a empatické počúvanie druhého človeka vytvára rešpekt a priestor pre porozumenie a pochopenie jeho pohľadu. Naše názory a to, ako vidíme svet a vnímame vyrieknuté slová, závisí od našich životných skúseností, predsudkov, vzdelania, počítačových algoritmov alebo momentálnej nálady. Empatia, rešpekt, slušnosť a dialóg sú dnes veľmi vzácne, dokonca sú niekedy považované za prejav slabosti.

Výzva, ktorá stojí pred nami, nie je ovládnuť umelú inteligenciu, ale seba v dobe umelej inteligencie. Chladné stroje pracujú podobne ako ozubené kolesá. Oceľové prevodovky sa občas zaseknú alebo pokazia. Digitálne mysliace stroje sa nezasekávajú a každý deň zlepšujú svoje schopnosti. To jediné, čo máme rozvíjať my v rámci ľudí, ľudstva a ľudskosti je Láska, ktorá začína otvorením sa a prijatím. Najskôr sa otvárame Bohu a potom druhému človeku, v ktorom k nám Boh prichádza. Budujme žívé spoločenstvá, počúvajme sa a spolupracujme. Ináč skončíme ako ozubené kolesá, pod dohľadom strojov.

Aj o tomto budeme hovoriť v našej Akadémii Dobrého pastiera a na seminári Rýchlosť a čas.

22