Žijeme vo svete zákonov a predpisov. Niekedy ich vymýšľajú a kontrolujú ľudia, ktorí nerozumejú tomu, ako v skutočnosti veci fungujú. Je mi niekedy ľúto, keď vidím ako preháňajú a šikanujú ľudí, ktorí skončili bez peňazí na ulici alebo kontrolujú chlapa bez nôh, či mu náhodou nenarástli. Mnohé systémy sú navrhnuté tak, aby slúžili silným – majiteľom firiem, profesorom v škole, zdravotným poisťovniam a lekárom v nemocnici, štátnym úradníkom. Pomoc však potrebujú slabí – ľudia bez strechy nad hlavou, chorí, chudobní, osamelé matky s deťmi, pacienti alebo študenti.

Viem, že máme dodržiavať zákony a štandardy, ale potrebujeme aj cit, ľudskosť a individuálny prístup k danému človeku. Detské domovy, väznice, osobitné školy, polepšovne, tresty, pokuty, exekúcie, lieky utlmujúce človeka často nepomáhajú. Individuálny prístup je neefektívny, ale ľudský. Systémy, kde izolujeme „neštandardných“ ľudí od ostatných a paralyzujeme ich, je efektívny – pre tých „štandardných.“

Lenže každý človek je jedinečná bytosť a potrebuje individuálny prístup. Na to však spoločnosť, kde sa všetci ponáhľajú za úspechom, nemá čas. A tak tých pomalších, nepotrebných, chorých a starých a odsúvame na okraj spoločnosti.

Áno, máme štandardy na to, koľko potrebujú metrov štvorcových, teplej vody a jedla. Lenže oni chcú byť prijatí, vypočutí a užitoční. Dostanú svoje kódy diagnóz a systém sa o nich postará – ako o položky s číslami. Občas sú v televízií filmy o nemocniciach kde ukážu lekára, ktorý má rád svojich pacientov a naplno sa im venuje ako človek a lekár. Často sa na neho pozerajú ako na čudáka typu Filip Neri, Abbé Pierre alebo Guy Gilbert. Aký zázrak – lekár, ktorí slúži pacientovi alebo učiteľ žiakovi. Systémy nám majú pomáhať, ale niekedy nás ovládajú a strácame v nich srdce a zdravý rozum. Za formulármi a číslami už nevidíme človeka, jeho talenty, zranenia a túžby. Systém nás vedie k produktivite a produktivita k bezcitnosti.

Celá spoločnosť potom pripomína naprogramované linky s automatmi. Gerd Leonhard hovorí: „Problém nie je, že sa stroje preberajú ľudskú prácu a presahujú ich schopnosti, ale že sa ľudia stále viac podobajú na stroje.”

26