Presviedčali sme vás, že sme obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nebola to pravda. Mali sme heslo – úprimne, odvážne a pre ľudí. Po voľbách sme to zmenili. Prebrali sme od našich predchodcov to, čo sme na nich odsudzovali – klamstvo, aroganciu, papalášstvo, túžbu po moci a službu „našim“ ľuďom.

Dali ste nám obrovskú dôveru a moc. Ale my sme do funkcií obsadili ľudí bez odbornosti a manažérskych schopností. Ľudí, ktorí nám chceli poradiť a pomôcť, sme ignorovali a označovali ich a múdrosráčov. Ničili sme malých farmárov a podnikateľov a pomáhali korporáciám a zahraničným konzultačným firmám. Úradníci šikanovali obyčajných ľudí viac ako predtým. Mali sme iba pekné reči ale nič dobré pre obyčajných ľudí sme nevedeli presadiť. A tak napríklad rodinná farma na Slovensku nemôže predávať svoje výrobky z dvora, na farmárskych trhoch, nemôže robiť zabíjačky, vyrábať tradičné údené klobásy, predávať mlieko a pod.

Svojou pýchou a neschopnosťou sme spôsobili obrovský chaos a škody v celej krajine. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na dôležité problémy, vyvolávali sme medzi sebou malicherné konflikty a hádky, predbiehali sa v sebaprezentáciách a statusoch na internete. Náš šéf začal riadiť krajinu ako keby mu patrila. Ľudia tŕpli akú ďalšiu hlúposť zase vymyslí, koľko škôd napácha a akú hanbu nám urobí v zahraničí. Nebol schopný prijať spätnú a kritikov označoval za nepriateľov. Ani ľudia okolo neho nenašli odvahu povedať mu pravdu. Boli mu vďační za teplé miestečka a funkcie. Za rok sa takto v krajine prehajdákali stovky miliónov eúr na marketingové show jedného človeka. S ľuďmi sa hrali nedôstojné hry a oni trpezlivo stáli v radoch na strkanie tyčiniek do nosa. Súťažilo sa v tom, kto má rýchle prsty a zaregistruje starkú na očkovanie. Nakoniec bežala súťaž pre mladých – nájdi si svojho starčeka. Možno by to bolo aj úsmevné, keby zbytočne nezomreli tisíce ľudí. Štát kolabuje pre našu neschopnosť. Prepáčte nám občania, hrali sme sa na všemocných a nadávali vám za veci, za ktoré ste nemohli. Správali sme sa ako hlupáci. Zachutila nám moc a sláva, naučili sme sa viesť prázdne reči a sľubovať veci, ktoré sa nikdy nestanú. Pošliapali sme ideály, pre ktoré ste nás volili.

Milí občania, možno by ste očakávali takéto vyhlásenie od víťazov volieb 2020. Nedočkáte sa. Stali  sa z nich štandardní politici. OĽANO je iba prázdny marketingový projekt a rafinovane zostavená kandidátka. Nič viac. Je to paradox, ale pod vedením „obyčajných ľudí a nezávislých osobností“ trpia na Slovensku obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti viac, ako za Fica, Dzurindu alebo Mečiara. Pozerať sa na toto zúfalstvo a chaos, kde mladí prichádzajú o svoju budúcnosť, je psychicky veľmi náročné. Minister Mičovský svojou neschopnosťu (alebo je v tom nejaký zámer?!) prekonal všetkých svojich predchodcov. Podobne aj bývalý minister Krajčí a ďalší. Prečo sa nevyšetruje svojvoľné rozhadzovanie peňazí bývalým predsedom vlády na jeho bláznivé nápady počas pandémie? Kde skončili sľuby o hmotnej zodpovednosti politikov? Začnime si krajinu spravovať sami – bez politikov. Zoberme im moc a právo rozhodovať za nás.

56