Vo februári už takmer 60 rokov oslavujem narodeniny. Nemám žiadnu zásluhu na tom, že som sa v roku 1961 narodil a dožil sa roku 2021. Ďakujem Bohu za svoj život a dary, ktoré som dostal a ľudí, ktorých mi poslal do cesty. Ďakujem môjmu otcovi a mame za všetko, čo mi v živote dali. Nebudem robiť žiadnu oslavu ani prijímať gratulácie. Nevolajte mi, prosím. Budem ukrytý v tichu a ďakovať Bohu za všetko, čo mi dal. Modliť za seba, moju rodinu aj za vás. Namiesto vinšov sa pomodlite aj vy. Dostal som vo svojom živote viac darov, ako som si zaslúžil. Stretol som lepších ľudí, ako som ja sám a som vďačný za priateľstvá a partnerstvá s nimi. Ďakujem aj za zlé skúsenosti, pády a chyby. Naučili ma viac ako úspechy. Nedávajte mi, prosím, žiadne darčeky. Obdarujte Vladka Masláka a Dobrého Pastiera. U nich som našiel jeden z najväčších darov. Naučili ma byť na správnej strane – slabých a chudobných.

Nevolajte mi, už asi viete, že nerád telefonujem a väčšinou nedvíham telefón. Nepíšte smsky ani iné pozdravy. Môj priateľ, Juraj Jordán Dovala hovorí o prítomnosti ako o zázraku na perlovom náhrdelníku času a píše: „ Minulosť sa udiala, budúcnosť ešte len príde. Ale prítomnosť je posvätný záblesk času, je to okamih bytia, ktorý práve prežívame.“ Jurko hovorí, že v prítomnosti, konzumujeme plody minulosti a tvoríme budúcnosť.

Mám v sebe uložených veľa spomienok – na detstvo vo Varíne, domy starých rodičov na Hrnčiarskej ulici a na Kamencoch, v ktorom teraz bývam. Na Kúrsku dolinu, kde sme s rodičmi prežívali každé leto a voľný čas. Teším sa na budúcnosť. Už nie cez moje ambície, ale cez radosť z objavovania Božieho plánu a hľadania môjho miesta v ňom. Prvú polovicu života človek veľa dostáva – učí sa riadiť svoj život, prijíma lásku, znalosti aj materiálne veci. Aby to všetko v druhej polovici svojho života rozdal a odovzdal sa Bohu. Môže byť krajšia perspektíva staroby? Odovzdať všetko, aj seba samého.

Obrázok – so sestrou Stelou kedysi dávno vo Varíne

5