Pred rokom nám zomrel malý Jožko. Bol chorý a už sa trápil v starobinci pre chudobných. Nemal nikoho. Išiel som mu vybaviť úmrtný list. Pani to robila na trikrát. Veľa údajov a papiera – vzdelanie, rodinný stav, bydlisko, narodenie – a smrť. Pani sa pomýlila v mieste úmrtia. Tak ešte raz. Neviem, načo je toľko údajov. Možno to ide niekam ďalej, na druhý svet. Jožkovi to už bolo jedno. Nechal som tam jeho občiansky a zobral som úmrtný list. “A vy ste mu čo?” Pýta sa ma pani na matrike. Nič. Tak napíšem – spolubývajúci. Napíšte. Jožko mi “tam hore” bude možno pomáhať.

Koľko sa človek natrápi kým zomrie, myslím si niekedy keď vidím chlapcov v Dobrom pastierovi a ich osudy. Zomrieť je ťažké, ale ešte ťažšie je niekedy žiť. Chlapík dostal fľašku a za hodinu sa stal konateľom niekoľkých firiem. Tie milióny eúr sa nedajú za jeden ľudský život splatiť. Viacerých vyhodili manželky a deti na ulicu. Asi vedeli prečo, ale život na ulici nie je nič moc. Ďalších sprevádzajú v živote démoni alkohol, drogy alebo hazardné hry. Nedávno som išiel po Žiline a videl veľa podivných klubov a herní. Ako Las Vegas pre chudobných. Ťažký je život v takomto svete.

Ťažký je život aj pre mnohých starých ľudí. Nemajú peniaze ani nikoho blízkeho. Čakajú na smrť. Mám kamaráta, ktorý k nim chodí. Len tak na kus reči. Veľmi to pomáha. Rozhovoria sa, zažiaria im oči a samota ustúpi aspoň na chvíľu.

Po smrti mnohí nariekajú nad tými, čo zomreli. Počas života však na nich nemali čas. Po smrti sa o ľuďoch hovorí, akí boli dobrí, ale predtým na nich často dobré slovo druhí nemali. Nevieme zabrániť smrti. Môžeme však zmeniť veľa vecí počas života. Hovorí sa, že mnohí svätí nezačali dobre, ale dobre skončili. Máme teda šancu aj my. Môžeme pomáhať druhým ľuďom, kým sú nažive a ušetriť si dojemné reči po ich pohrebe. Môžeme pomáhať aj sami sebe, keď sa prestaneme toľko sústrediť práve na seba. Anselm Grün hovorí, že kto sa stále zaoberá iba sebou, čoskoro bude zo seba znechutený. Kto na seba zabúda, je sám sebou. Až keď zabúdame na seba, môžeme sa sústrediť na druhého človeka. Aj Ježiš nám to pripomína: “Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni ho.” Mk 8,35.

Bol som pred pár rokmi pohrebe Antonia Srholca. Bola to oslava života na tejto zemi a narodenia sa pre život nový. Podobne som sa cítil aj na pohrebe malej dcérky môjho priateľa, ktorá predbehla svojich rodičov do neba. Život je možno ťažší ako smrť, pretože závisí od nás. Pred týždňom som pochovával svojho otca. Prežil krásny život a dostal milosrdnú smrť.  Smrť je sestrou života a bránou k večnosti. Žime tak, aby sme boli pripravení na stretnutie s ňou.

Dnes nás na svätej omši Vladko Maslák pozval k tomu, aby sme sa ponáhľali správnym smerom, k Ježišovi, k vykonávaniu dobrých skutkov. K ľuďom, ktorí potrebujú naše ruky, uši a srdcia.

0