Ahoj Peter, ako prežívaš toto zvláštne obdobie? Viem, že už nežiješ na ulici, napísal si dve knihy a postavil si sa na vlastné nohy, ale potuluješ sa po Bratislave a vnímaš ľudí, ktorí žijú na ulici alebo tam predávajú svoje výrobky.

Vychutnávam si ho a vnímam čo sa dá 🙂 Od marca zbieram materiál na tretiu knihu. Bude o tomto období, o živote na trhovisku Miletičova a o vírusoch. Nielen o Covide, ale hlavne o myšlienkových vírusoch, ktoré sa rozširujú medzi ľuďmi a ničia im životy… Som zatiaľ zdravý. Teší ma, že som neprišiel o podnájom. Tak ako každému, aj mne vírus zmenil plány a zasiahol ma tvrdo finančne. Zrušili všetky jarmoky, hody, vinobrania, či remeselné trhy, kam som chodil predávať knihy. Chýba mi ich atmosféra… Stretol som sa v poslednom období s viacerými remeselníkmi, ale aj s klasickými stánkármi. Sú na tom zle. Ľahko sa povie napríklad chlapíkovi, ktorý je vynikajúci keramikár, aby skúsil predávať cez internet, keď on bol zvyknutý roky chodiť od jari do zimy na jarmoky a mal osobný kontakt s každým kupujúcim. Dúfame, že sa kompetentní na budúci rok trochu umúdria a povolia tietoakcie, samozrejme, ak bude treba, s nejakými bezpečnostnými opatreniami. Už sa tým ale netrápim. Som pripravený aj na to, že sa ani v roku 2021 neuskutočnia… Musím sa naučiť predávať aj inak ako na jarmokoch. Nejde mi to zatiaľ, ale viem, že budem postupne robiť pokroky. Núdza ma k tomu prinúti už čoskoro…:):):) Často predávam knihy na trhovisku Miletičova. (V sobotu 24.10. naposledy, netuším dokedy bude lockdown.) Tam stretávam niektorých bezdomovcov.

Nastal čas druhej uzávery, na uliciach sa v najbližších týždňoch bude pohybovať málo ľudí. To sa samozrejme dotkne aj ich príjmov. Notabene si nekúpi toľko ľudí, ako v normálnom období. Ako mi niektorí potvrdili, tak už počas prvej vlny sa pre nich organizovala zbierka a sociálni pracovníci rozdeľovali tieto prostriedky. Viacerým financovali bývanie v lacnejších ubytovniach. A to je dobre. Tí ktorých poznám si vedia už dlhé roky poradiť v zložitých situáciách. Skôr mi je viac ľúto tých, ktorí pracovali napríklad v reštauráciách ako pomocné sily v kuchyni a teraz prišli aj o prácu, aj o jedlo…poznám ich viacero.

Ponúkaš svoju knihu rôznym ľuďom. Máš už nejaký marketingový prieskum ako reagujú rôzne skupiny ľudí, keď im ponúkaš svoju knihu? Dajú Ti aj niečo naviac, alebo sa pýtajú na Tvoj príbeh?

Ľudia na mňa reagujú zväčša pozitívne 🙂 Niektorí sú milo prekvapení, že si niekto predáva svoje knihy osobne. S každým sa rád porozprávam. Nikomu sa nevnucujem. Nechcem aby si knihy kupovali nasilu. Niektorí ma odporučia svojim známym. Oslovujú ma aj cez FB, kde mám profil Peter Sorát. Ten používam iba na propagáciu kníh. Nemám tam žiadne fotky jedla alebo iných sprostostí 🙂 V Bratislave fungujem ako donášková služba a na väčšie vzdialenosti pošlem poštou. Mne záleží na každom zákazníkovi a snažím sa im dať aj niečo navyše. Dobrú debatu a na oplátku mi mnohí z nich hovoria svoje radosti, starosti, životné príbehy a to ma baví 🙂 Mám za tie roky solídnu čitateľskú základňu. Hlavne v Bratislave, v Pezinku, v Modre, v Trnave, v Senci a v Nitre. Čitatelia sú zväčša obyčajní ľudia. Robotníci, študenti, predavačky, pracovníci rozličných firiem, malí podnikatelia, dôchodcovia, ale aj ľudia, ktorí kedysi prežili turbulentné a tvrdé životné obdobie. Nemám čitateľov medzi bohatými vrstvami. Na tých ešte musím popracovať. Kde by som ich mohol osloviť? 🙂 Poraď:) Robil som však pokus iného druhu. Bola to veselá skúsenosť. Atakoval som cez leto poslancov NR. Každému som poslal mail s fotkami. Poprosil o finančnú pomoc v ťažkom období. Nežobral som. Ponúkol im len možnosť kúpy mojich kníh za 12 eur kus. Kúpili si dve poslankyne (Sme rodina a Za ľudí) a jeden poslanec (OĽANO). To bolo všetko. Ten istý mail som poslal aj na ministerstvá. Ozvali sa mi len z kancelárie ministra zdravotníctva, ktorý si kúpil. Čo sa týka ministerstva kultúry, tam som poslal mail na úplne každú mailovú adresu, ktorá tam bola uvedená. Dokonca dva krát. Tretí krát ho už posielať nebudem 🙂 Písal som aj riaditeľovi Fondu na podporu umenia. Neprišla žiadna odpoveď.

Pre tých, čo Ťa nepoznajú môžeš ten príbeh trochu priblížiť?

Od malička som pozorovateľ a skúmateľ sveta v ktorom žijeme. Vyrastal som v rodine evanjelického farára. Vyštudoval EBF UK (teologická fakulta). Nemal som záujem pracovať v ECAV. Škola mi ale dala veľa pozitívneho. Venoval som sa hlavne filozofií a religionistike. Chcem upozorniť, že diplomovú prácu som od nikoho neodpísal. Ani mi je nikto druhý nepísal 🙂 Potom som sa vydal na zlé cestičky a zamotal som sa na cca 6 rokov v hraní rulety. Kvôli tomu skončil na ulici. Zastávam názor, že čím viac zážitkov, aj negatívnych, tým lepšie 🙂 Bankrot je základom nového života, ak sa človek nevzdá. Od roku 2003 mám pokoj s ruletou a všetko som vsadil na svoje tvorivé schopnosti. Zistil som, že ma baví písať a hlavne, že viem pútavo písať. Tak to aspoň hovoria moji čitatelia 🙂 V roku 2012 mi pomohol Daniel Hevier vydať knihu Pouličný diviak. Od tej doby bývam v podnájme. Začal som Diviaka predávať na ulici a postupne si vybavil možnosť predaja na spomenutých jarmokoch a iných akciách. V roku 2018 som si splnil dávny sen. Vydal vlastným nákladom Medzi Knihu. Nie je to vhodné čítanie pre každého človeka. Je o depresiách a samovražde. Ale ja túto knihu vôbec nepovažujem za temnú. Práve naopak! Končí happyendom a pozitívnym posolstvom. Všetko zlé sa nakoniec dá prežiť. Aj po smrti sa budú diať zaujímavé situácie 🙂 Všetko nakoniec dobre dopadne! 🙂 Koncom minulého roka som vydal reedíciu prvej knihy. S odstupom času som bol s pôvodným textom nespokojný. Tak som ju jednoducho celú prepísal, veľa z nej vyhodil a hlavne doplnil o množstvo nových príbehov. Čitateľ sa ocitne aj v New Yorku, v Black Hills v Južnej Dakote, v Prahe, v Edinburghu, v Glasgowe a v Londýne. No a tu musím povedať niečo veľmi podstatné. Niečo, čoho sa chcem niekedy dožiť. Skrátka je to napísané tak, aby sa to dalo bez problémov preložiť do angličtiny. Aby text pochopil človek zo zahraničia. Preto som tam dal aj tie nové príhody, aby to bola kniha, ktorá prerazí aj u zahraničných čitateľov. Bez toho, aby som sa pohol z Bratislavy… Chcem v budúcnosti kompletne preloženého Diviaka predávať turistom v centre môjho mesta. Chcem využiť svoj príbeh. Na mňa žiadny turista, ktorý ma stretne, nezabudne 🙂 Okrem toho by som chcel mať v anglickej verzií viacero farebných fotiek Bratislavy a jej okolia. Nech majú turisti pekný suvenír 🙂 Neviem, či a kedy sa mi tento projekt podarí. Je to všetko len otázka peňazí. Prekladateľku totiž mám. Lenže finančný rozpočet je v tomto prípade v sume niekoľko tisíc eur. A tie nemám.

Ako vnímaš súčasnú dobu Ty? Čo nám prišiel tento vírus povedať?

Po počiatočnej hrôze v marci, som sa postupne prestal vírusu báť. Mám samozrejme rešpekt, ale cez leto naň vôbec nemyslel. Niekedy sa síce (ako správny hypochonder) pozorujem, ak ma začína škrabať v hrdle 🙂 Ale ide len o to, že nechcem ohroziť starších ľudí s ktorými sa stretávam a svojich blízkych. Ako každý rozumný človek, som sa bez váhania začal správať zodpovedne. Tu musím povedať aj to, že väčšina ľudí v Bratislave to dokáže. Preto tu nemáme až tak veľa prípadov na počet obyvateľov. Bratislavčanom nerobí problém nosiť rúško aj na ulici, kde je viac ľudí. Množstvo ľudí tu je disciplinovaných. Nielen teraz. Celé obdobie korony. Vírus je síce nebezpečný, ale myslím, že nie až tak, ako to, čo môže v budúcnosti prísť. Horšie vírusy, choroby, kolaps ekosystémov a to, čo spôsobí klimatická zmena. Na tú väčšina kašle. Však to je ešte ďaleko a ja sa toho nedožijem, vravel mi jeden. Len aby 🙂 Mnohým ľuďom pomohol vírus v tom, že si začali vážiť život, začali chodiť na čerstvý vzduch, do prírody. Jeden mi vravel, že si spomenul, ako sme boli za komunizmu pripravovaní od detstva na atómovú vojnu. Mali sme branné cvičenia, pochody v prírode, učili sa založiť oheň, cvičili v pláštenkách a v nechutných gumených maskách. Čo tam teda jeden vírus. Nebáť sa ho a hotovo 🙂 Vírus nám chce povedať aj to, že sme nepoučiteľní, myslím teraz, keď to všade narastá. Ale to je chyba aj politikov, ktorých máme. Ich zlých rozhodnutí, chaosu čo vytvárajú a toho, že nepočúvali múdre hlasy, ktoré im radili, aby sa na takýto scenár pre istotu pripravili. Inak, veľmi by ma zaujímalo, či okrem testovania (ktoré mi nevadí a ak prebehne aj v BA, pôjdem medzi prvými) predložia už konečne aj nejaký plán ako použiť a kde investovať tie peniaze z EÚ.

V Tvojej druhej knihe bolo dosť depresívnych príbehov. Aké máš teraz plány a čo Ti dáva silu do života?

Depresie patria k životu, ale už nikdy podobnú knihu nenapíšem. Neviem, či nezomriem zajtra, alebo o dva dni, ale ak by mi bolo dopriate od Života (ten mi dodáva silu) ešte tu chvíľu pobudnúť, ak budem zdravý, tak od januára začnem naostro písať tretiu knihu.

Dovtedy chcem predať tých pár kníh čo mi ostalo. Potom si zaplatiť ich dotlač. No a už chcem urobiť prvý krok k prieniku do sveta… Mám totiž takmer hotovú kratšiu verziu Pouličného diviaka v angličtine. Tiež v nej budú fotky. Na jej vydanie si chcem zarobiť do konca tohoto roka. Ahá, na toto som zabudol. Už mám niekoľko objednávok. Od cudzincov, ktorí v BA pracujú, ale aj od mojich slovenských čitateľov, ktorý chcú kratšiu anglickú verziu dať takýmto ľuďom. Uvidím, či sa mi to nakoniec podarí. Ak by ma chcel niekto podporiť abýva v BA, nech sa mi ozve 🙂

Keď sa potuluješ po meste, vidíš veci možno inak ako ponáhľajúci sa ľudia. Ako sa mení Bratislava?

Bratislava je super situovaná, je plná zelene, má Dunaj, lesy a nádherné okolie. Darmo na ňu veľa ľudí na Slovensku nadáva. Bratislava je vynikajúce mesto. Podľa mňa sa mení stále k lepšiemu. Napríklad mestská časť Ružinov. Tá má aj dobré vedenie, ktoré sa o všetko príkladne stará. Žije tu veľa mladých rodín a nezdá sa mi, že by boli nešťastní z toho, že tu bývajú. Mne sa začína páčiť aj to nové centrum, ktoré stavajú na Nivách. Mám Bratislavu rád, napriek tomu, že bývam v neďalekej dedine, som tu takmer každý deň. Mne už nevadia ani tí uponáhľaní a agresívni ľudia. Však sa raz oni spomalia 🙂 Keď sa na zachmúreného druhý človek úprimne usmeje, zaželá mu lepši deň ako mal doteraz, možno sa ten úsmev a pokoj rozšíri aj na väčšie masy 🙂

Nedávno k nám do Dobrého Pastiera prišiel jeden chlapec, ktorý bol bezdomovcom v Bratislave. Hovoril, že by sa tam už nechcel vrátiť. Vraj je to tam tvrdé, kruté, bezcitné. Okradli ho, aj keď nič nemal – na jeho občianku si niekto kúpil mobil s paušálom a on má teraz problém. Nevedel som, že sa dá okradnúť aj človek, ktorý nemá nič len občianku. Ako vidíš túto časť Bratislavy – ľudí, ktorí žijú na ulici.

Nie každý je na takýto život psychicky stvorený, ani na prostredie Bratislavy. Na ulici je to síce tvrdé, ale tak to tam skrátka funguje. Musíš byť opatrný, nikomu nedôverovať a aj zlé zážitky nebrať nejak dramaticky. Ten chlapec urobil chybu v tom, alebo si to neuvedomil, že neutekal hneď na policajnú stanicu nahlásiť, že mu ukradli občiansky. Ale na ulici je aj veselo a keď si na to človek zvykne, nájde svoje cestičky, nemusí ani na ulici žiť zlý život 🙂 Treba byť ale opatrný, mať zapnuté všetky inštinkty. Ako som bol tie roky na ulici, vytvoril sa vo mne akýsi pancier alebo hrošia koža. S nepríjemnými situáciami som sa stretal často, ale mňa skôr posilnili. Nikdy by som nechcel bezdomovčiť v menšom meste. Skôr ma to ťahalo do Viedne, alebo aj Prahy, kam som občas chodil. Mne väčšie mesto, aj s jeho nebezpečenstvami vyhovuje 🙂 Každý nech ide tam kde sa cíti dobre.

Peter, my máme v Dobrom Pastierovi vyše 600 ľudí a stovky príbehov. Aké príbehy Ťa zasiahli najviac?

Tento rok ma trochu zasiahlo to, že zomrel kamarát Jozef, s ktorým som dlhé roky býval po rozličných chatkách a prežili sme toho spolu naozaj veľa. Bol to super chalan, ale škoda, že nemal pevnú vôľu. Priveľa pil a fajčil. Pritom bol vynikajúci básnik a raper. Písal veľmi hutné a dobré texty. Hral aj v Divadle bez domova. Zomrel na rakovinu.

No a na Miletičke stretám veľa zaujímavých dôchodcov, s ktorými rád vykecávam o živote. Jeden z nich má 76 rokov, vždy sa spolu na niečom zasmejeme. Je to človek, ktorý má dobrú náladu, pozitívny prístup k životu, stále chodí po Malých Karpatoch a dokonca sa kúpe na Zlatých pieskoch. Myslím aj v tomto období. A ten mi naposledy povedal toto: Peter, dobrá nálada nevyrieši vaše problémy, ale vie nasrať toľko ľudí, že stojí za to ju mať. A to ma rozosmialo 🙂

Často sa ma ľudia pýtajú ako sa môže človek vyhrabať z bezvýchodiskovej situácie, keď má dlhy, nemá strechu nad hlavou a ešte trpí aj nejakou závislosťou na alkohole, drogách alebo je gambler. Ako by si ta to odpovedal Ty?

Neviem 🙂 Ešte sa mi to tiež nepodarilo, myslím dlhy na zdravotnom poistení a iné dlhy čo mám. Čo sa týka závislostí, pokiaľ ten človek sám nechce, nikto mu nedokáže pomôcť, ani žiadne liečenie. Ale tu nechcem o tom mudrovať. Každý závislý to možno inak prežíva. Myslím však, že sa treba v tom utrpení, ktoré spôsobuje každá závislosť, dostať na úplné dno. Vtedy sa u niekoho stane to, že sa mu niečo z posledného zvyšku sebazáchovy “zavŕta” do mozgu. Začne tam pôsobiť a on si v sekunde “zmení” myslenie a navždy prestane piť, fajčiť, alebo hrať ruletu. Dá sa to!

Čo Ťa najviac trápi a čo teší?

Trápi ma len to, že niekedy sa musím zaoberať ľuďmi, alebo situáciami, ktoré mi kradnú čas a neprinášajú mi nič pozitívne do života. Teším sa z jesene, zo spoločnosti jednej mne blízkej osoby, som rád, že sme našli pár dubákov na našom mieste v Malých Karpatoch. Som šťastný, že sme zažili krásne chvíle na zámku Schloss Hof, kam často chodíme a teraz netuším kedy sa tam zase dostaneme, ak náhodou uzavrú hranice. No a tešia ma knihy čo čítam. Teraz napríklad Hovory k sebe od Marca Aurélia. Ten aj zomrel neďaleko Bratislavy, pri Viedni. Z neho by si mali brať príklad všetci politici. Bol to cisár, vzdelaný človek a napriek svojmu postaveniu, skromne žijúci stoický filozof.

Vídavaš asi na uliciach veľa ľudí. Začnú sa niekedy Slováci na seba usmievať, pomáhať si a tešiť sa zo života?

Začnú sa, čoby nie, niektorí aj teraz a niektorí až zajtra 🙂

Peter, keby si sa stal poradcom premiéra alebo ministra sociálnych veci, čo by si im poradil?

Aby sa konečne začal správať ako premiér. Aby niekde vo svojom vnútri vydoloval vlastnosti naozajstného politika. Aby bol chladnokrvný, používal sedliacky rozum, vedel rétoricky dobre vystupovať a komunikovať s okolím (aj anglicky). Aby si vždy dobre premyslel, kým niečo tresne. Aby zapojil do svojej práce odborníkov. Aby bol príkladom sebavedomého človeka pre ľudí, ktorí potrebujú mať nejaké vzory. Aby prestal vládnuť cez FB. Aby neorganizoval nekonečné a ubíjajúce tlačové besedy. Aby nebol stále agresívny, hysterický, vzťahovačný, zákerný, útočný a chaotický. Ak to však nedokáže, navrhol by som mu, nech spolu s celou vládou, aj predsedom parlamentu, dobrovoľne odíde do celoživotnej politickej karantény. Nech prídu nové postavičky, na ktoré môže národ nadávať 🙂