Je dnes módou radiť ľuďom, aby boli bohatí, aby nemali limity a hranice, aby zarábali viac ako dokážu minúť. Módne sú aj startupy – mať dobrý nápad a chodiť o ňom rozprávať na konferencie, písať články a získavať podpory. Možno som staromódny, ale myslím si, že peniaze a bohatstvo by mali byť len vedľajším efektom našej práce, že rozprávať o úspechoch v podnikaní by mal človek, ktorého firma má už aspoň 20 – 30 rokov.

Viem, že žijeme v rýchlom svete, ale niektoré veci jednoducho potrebujú čas. V obuvníckom priemysle vznikol pojem „módna obuv.“ Sú to topánky, ktoré sa nevyrábajú na bežné nosenie. Táto obuv je určená „na krátkodobé občasné a nenáročné nosenie. Materiály a typ konštrukcie sú vyberané s dôrazom na posledné módne trendy, a nie na kvalitu.“ Toľko definícia. Mám pocit, že takéto „módne“ výrobky sú dnes všade okolo nás. Mám doma na sporáku platňu Bosch, ktorá sa vypne, keď sa na nej príliš varí. V niektorých prístrojoch sa kazia súčiastky, keď ich príliš používate. Hrable od firmy Slovakia Trend sa zlomia ak s nimi hrabete, topánky od Johna Garfielda sa rozlepia, ak v nich chodíte. Skrátka “módne” trendy – nefunkčné a bez záruky. Mnohé “módne” trendy definujú hlavne banky a poisťovne – predávajú dáždniky, keď svieti slnko a berú ich svojim zákazníkom, keď začne pršať.

Je módne, keď dnes chlapec s dievčaťom žije spolu len tak, na skúšku. Ich vzťah je niekedy podobný ako pri topánkach – nie je zameraný na trvalosť a kvalitu, iba na krátkodobé, občasné a nenáročné spolužitie. K módnej obuvi vznikla už aj ďalšia kategória – vysoko módna obuv. Tú si radšej neobúvajte vôbec. Je len na míňanie peňazí a pozeranie. Vysoko “módne” veci sa musia neustále vyrábať, kupovať a vyhadzovať. Ekonómovia a politici sa môžu tešiť zo stimulácie a rastu HDP a právnici zo zamietania zákazníckych reklamácii.

A máme tu aj rôzne módne výzvy (po anglicky to znie ešte modernejšie – challenges) – vyzývajú napríklad ľudí, aby si vyliali na hlavu vodu alebo natiahli na ňu kondóm. Takej výzve sa dá len ťažko odolať. Všade okolo nás je veľa “módnych” vecí. Hlúpa reklama z našich daní, nám oznamuje, že vďaka eurofondom sa meníme na modernú a vyspelú krajinu. Nuž bez eurofondov by to  bolo naozaj hrozné – všetko nemoderné a zaostalé. Už nám chýbala len modrá vlajočka s hviezdičkami.

Všetko je neuveriteľne rýchle a móda sa mení. 16.2.2016 som napísal list na vysoký úrad. Dnes mi prišla odpoveď s dátumom 10.2.2016.  Píše sa v ňom o “dlhšom zvažovaní,” ktoré podľa dátumov prebehlo od 16.2. do 10.2. Takže odpoveď -6 dní a doručenie + 5 mesiacov.

Zo všetkých strán sa na nás valia módne produkty, služby a reči. Cez Vianoce som si chcel pustiť film na stanici, ktorej názov označuje citoslovce bolesti, podobne ako jej programy. Veru, film bol iba doplnkom reklamy na módne veci a po prvej reklamnej prestávke som pána Grófa Monte Crista radšej vzdal. Televízie sú plné módnych vecí – súťaží ako v pionierskych táboroch, seriálov, ktorých záver už ľudia v mojom veku možno ani neuvidia, kuchárskych a iných reality show.

Zdá sa mi niekedy, že nás obklopuje príliš veľa módnych vecí a veľa zbytočného kriku pre nič. Mnoho reklamy, prázdnych rečí, honosných názvov, trblietavých obalov a pýchy. Vynárajú sa mi krásne starosvetské verše Karla Kryla: “Když pýcha mrazí z papíru, hovoří vrazi o smíru a radost z boje okorá …Vzpomeneš, co je pokora? Vždy znova – z nuly stěny dómu tmelit. Ze vzdoru! Svobodnou vůlí vytrvale čelit netvoru, bez pýchy – vstoje střepy odstraňovat ze sítnic …Pokora – to je všechno obětovat, nechtít nic.”