Kone sú nádherné zvieratá, ktoré sprevádzajú človeka tisíce rokov. V románoch sme čítali o Kobyle Rosinante alebo Čiernom žrebcovi, na dostihoch nás fascinoval Železník s Josefom Váňom. Všímam si ich pri tréningoch mojej dcéry Zuzky. Majú svoju vlastnú hierarchiu v stáde, niekedy sú tvrdohlavé, inokedy plaché alebo žiarlivé. Ako chlapi. Je však zaujímavé, že v jazdeckom oddiele sú iba dievčatá a podobná situácia je aj na pretekoch. Takmer žiaden chlapec alebo chlap. A ak sa nejaký objaví, tak je to často podivín. Premýšľal som prečo je to tak a zdá sa mi, že na prácu s koňmi je potrebná veľká trpezlivosť, ktorú chlapi väčšinou nemajú.

Koňa si treba pred jazdou pripraviť, po jazde odstrojiť a vyčistiť. Aj samotné jazdenie vyžaduje umenie pochopiť charakter koňa, presvedčiť ho, aby skočil alebo urobil potrebný obrat. Niekedy sa kôň zasekne, inokedy sa predvádza, po dobrom výkone ho treba pochváliť. Myslím si, že dievčatá majú dobrú prípravu. Príde čas, keď vymenia kone za mužov a všetko využijú pri drezúre a ovládaní svojich manželov – pokoj, láskavý prístup, trpezlivosť, jemnosť a cit, rozvahu aj rozhodnosť. Naša “malá” Zuzka mala Dona Johnsona, teraz jazdí a skáče na Fabienovi a príde čas, keď si nastrojí milovaného chlapca a bude s nim robiť drezúru tak, ako to robia naše manželky – citlivo, trpezlivo a cieľavedomo. My chlapi cválame, erdžíme, vyťahujeme sa – a krásne dámy perfektne ovládajú drezúru, parkúr aj dostihy.

Prečo je v konských stajniach viac žien ako mužov? Kôň je zviera ovládané empatiou a citom, teda tým, čo majú ženy v dostatočnej výbave. Kôň vie cit aj opätovať, na rozdiel od mnohých mužov a možno niektoré dievčatá dostanú od svojho koňa viac lásky ako od priateľa. Výskumy ukazujú, že muži sú racionálnejší, ješitnejší, netrpezliví a autoritatívni, ženy emotívnejšie, citlivejšie, pracovitejšie a skromnejšie. Rakúsky spisovateľ, Peter Altenberg povedal: “Muž má jedinú lásku – svet, žena má jediný svet – lásku.”

Ženský vzťah ku koňom sa teda vyznačuje trpezlivosťou a citom, cez ktoré dokážu tieto tvory dokonalo ovládať. A čo chlapi? Kedysi pašovali kone cez hranice, darovali si vzácne kone pri slávnostných príležitostiach, bojovali a zomierali na koňoch. Dnes majú radšej kone, ktoré sa ovládajú stlačením gombíka a automatickou prevodovkou.

Ale sú aj výnimky. Môj priateľ Luděk, úspešný podnikateľ a starosta obce Královice v Čechách, má priateľku, ktorá mala koňa a rada jazdila. Chcel jej urobiť radosť a začal stavať stajňu. Z budovania svojej firmy bol však zvyknutý na väčšie projekty a tak postavil rovno stajňu pre 60 koní. Ich dva kone sa v nej stratili, tak pristavil ešte hotel pre hostí, reštauráciu, jazdiareň, cvičisko, sklady, miestnosť pre zverolekára a ďalšie objekty. Aby kone mali seno, prikúpil aj lúky v okolí. Začal vydávať časopis Svět koní a organizovať konské súťaže. Zhrňme si to – žena miluje koňa a muž miluje ženu. Výsledkom je veľký a nádherný jazdecký areál s ubytovaním a stajňou pre jazdcov a kone. Ženám stačí robiť malé veci a chlapi potrebujú niečo veľkolepé – pre ženy, ktoré majú radi.

Aj v živote je to tak – žena robí dlhodobo drobné veci, často viaceré súčasne, bez toho, aby očakávala odmenu a slávu, muži vedia dosiahnuť krátkodobo veľký výkon, za ktorý očakávajú dlhodobý potlesk. A celé sa to vzájomne dobre dopĺňa. Muž chce dobíjať a víťaziť, žena už dávno pochopila, to, čo kedysi povedal anglický spisovateľ Samuel Richardson: “Jedným z najúspešnejších spôsobov, ako si vyjednávač môže zaistiť dosiahnutie svojich vlastných cieľov, je uspokojenie potrieb druhej strany. To je prostá, ale často prehliadaná pravda.” A tak je to v celých dejinách ľudstva. Muži sa vypínali na koňoch, organizovali vojenské prehliadky a niekedy aj vojny. Ženy vedeli, čo muži majú radi a tak ich chválili, povzbudzovali a viedli tam, kam chceli. A muži kvôli ženám menili dejiny. Je deň matiek. Mamy ďakujeme vám. Povedzte svojim dcéram, nech vedú mužov k dobrým skutkom a synom odkážte, nech radšej zakopú vojnové sekery a iné zbrane.

Zuzka2Fotografie: Miška Prievozníková