Hádajte, čo sa stane, keď dáte zhnité ovocie k zdravému? Ak si niekto myslí, že zhnité ovocie ozdravie, tak sa mýli. Stane sa opak – zdravé ovocie sa môže nakaziť a zhniť. Podobne funguje aj nákazlivá choroba – zdravý človek dostane nákazu od nemocného, nefunguje to tak, že by sa na nakazeného človeka preniesol „vírus zdravia.“ Toto sa často deje o organizáciách – morálne zhnité „jabĺčko“, ktoré niekedy zvonku vyzerá celkom dobre, vám postupne nakazí celé prostredie. Pozrite sa na politiku. Niekde to už pripomína kompost. Ak sa chce niekto zachrániť pred hnilobou, tak radšej rýchlo uteká preč. Alebo skončí ako súčasť hnoja. Sú zdravé firmy, ktoré pravidelne preberajú „jabĺčka“ a sú aj firmy, ktoré začína paralyzovať hniloba. V politike máme v posledných 25 rokoch prebierku jabĺk každé štyri roky. A nedarí sa nám.

Zažil som to v posledných rokoch viackrát. Poctiví ľudia pracovali a darebáci kuli proti nim pikle. Tí prví nemali ani čas ani chuť bojovať s intrigánmi. Chceli byť tolerantní, slušní, dobrí, trpezliví – nazvime si to ako chceme.  Skrátka – nedokázali týchto škodcov zo svojej organizácie vyhodiť. Nakoniec vyhodili oni ich. Verím tomu, že zlo sa porazí samo, ale narobí sa pritom veľa škody. To, čo slušní a pracovití ľudia budujú roky a desaťročia, chamtiví a bezcitní barbari zničia za pár mesiacov. Takže – preberajte jabĺčka a nahnité dajte okamžite preč. Pozrite sa ako nám prehnila celá naša krajina – darebáci kradnú ako straky. Je im už jedno, či okradnú chorých ľudí, deti, dôchodcov alebo tvrdo pracujúcich živnostníkov. A mnohí, ktorí na nich dnes ukazujú, nekradnú len preto, lebo nemôžu. Keď boli pri moci, robili to isté, akurát mali iné bankové kontá.

Čo robiť s touto situáciou? Najlepšie bude, začať od základov, ošetrovať ovocie a vytvárať prostredie, aby nehnilo. Je to o našich rodinách a deťoch, ktoré sa nenarodili s tým, že chcú podvádzať v škole a kradnúť v zamestnaní. Naučili sa to od nás. Premýšľam nad tým, kto z nás má právo povedať, že je „zdravé jablko“ a hľadať na druhom známky hniloby? Každý z nás je pokúšaný a každý z nás aj občas podľahol niečomu zlému. Na rozdiel od ovocia, človek má šancu na svoju premenu. Aj ten, kto konal zlé veci, sa ešte môže obrátiť. Len musí chcieť.

Myslím si teda toto – nesmieme sa nechať okrádať. Komunisti nám kedysi kradli slobodu a dnes nám komunisti, prezlečení za „demokratov,“ rozkrádajú spoločný majetok. Karel Kryl ich odhalil už na začiatku vo svojej piesni Demokracie. Keď vám záhradu zachváti pleseň alebo hniloba, musíte nasadiť radikálne prostriedky – postrek alebo výsadbu nových stromčekov. Veru, budeme musieť znovu vyjsť do ulíc. A zdá sa, že nebude stačiť štrnganie kľúčikmi a spievanie o tom, že sme si sľúbili lásku. Bude potrebné vrátiť ukradnutý lup a zatvoriť zlodejov.

Až potom príde čas na odpustenie a zmierenie, pretože každý má právo na nápravu. Je krásne, že na rozdiel od zhnitého ovocia, človek dostal šancu ozdravieť, denne dostáva odpustenie a milosť. Len musí chcieť. A preto by sme sa mali snažiť bojovať s hnilobou, ktorá ohrozuje každého z nás. Ochraňovať to zdravé od nákazy, ale zároveň dať šancu nakazeným a prehnitým, aby sa uzdravili.

Nikdy nezabudnem na krásne chvíle na Václavskom námestí alebo pred Leninovou hlavou v Žiline pred 25 rokmi. Václavske námestie je dnes v zahraničí, z Leninovej sochy možno súdruhovia urobili Ľudovíta Štúra. A ľudia sa bezradne pozerajú na mafiánske bandy, ktoré im rozoberajú nemocnice, železnice a štátne podniky. A keď im nestačí, tak pýtajú desiatky od poctivých podnikateľov a občanov. Drogy sú v každej dedine, často také, ktoré ani nie sú na zozname zakázaných látok a policajti majú zviazané ruky. A tí, čo by im mali pripraviť správne zákony, sa bavia hlúposťami. A možno im to aj vyhovuje, keď bude polovica národa pripitá alebo s pomotanou hlavou od psychotropných látok. Celkom dobrá voličská základňa.

Nebojme sa ich. Zlodeji sú stále sebavedomejší a začínajú robiť chyby, dokonca sa zdá, že už bojujú o korisť medzi sebou. A tých, ktorí vedia podnikať, sú poctiví a ochotní upratať smetisko, ktoré tu narobili, je dosť. Žiaden strach. Bude to chvíľu trvať, ale naša krajina raz bude v poriadku. So zdravými jabĺčkami aj ľuďmi. Len to nesmieme vzdať.

0