Vidím okolo seba plné obchody zbytočností a množstvo ľudí, ktorí sa naháňajú za tým, čo nepotrebujú. Nedávno nám rozprával Josef Dvořáček, riaditeľ firmy Sonnentor Čejkovice,  svoju skúsenosť s jedným farmárom, ktorý mu dodáva korenie zo Srí Lanky. Putovali spolu cez džungľu na jeho pole a on sa neustále zastavoval a obdivoval zázraky prírody. Nakoniec sa zastavil pri chudobnej sirote, ktorej v osade pomáhajú. Josef bol dojatý z toho, koľko citu a pozornosti k svojmu okoliu našiel v týchto chudobných ľuďoch. A my, bohatí ľudia západu, máme peniaze a veci, ale nemáme čas obdivovať tu krásu okolo nás a tešiť sa zo života.

Pápež František v roku 2017 povedal: „Láskavosť je cesta, ktorou kráčali tí najodvážnejší a najsilnejší mužovia a ženy. Neha nie je slabosťou, je pevnosťou. Je cestou solidarity, cestou pokory. Dovoľte mi povedať to jasne: čím si mocnejší, čím viac majú tvoje činy dopad na ľudí, tým viac si povolaný byť pokorným. Lebo ináč ťa moc ničí a ty budeš ničiť druhých. V Argentíne sa hovorilo, že moc je ako gin vypitý nalačno: spôsobí ti závraty, opije ťa, oberie ťa o rovnováhu a privedie ťa k ubližovaniu tebe samému a druhým – ak k nemu nepridáš pokoru a nehu. S pokorou a konkrétnou láskou sa naopak moc – tá najvyššia, najsilnejšia –  stáva službou a rozširuje dobro.“

Aj múdry kráľ Šalamún hovorí o tom, ako sa snažil o zdravie, múdrosť, výstavbu palácov, bohatstvo, moc a slávu. Tu sú jeho slová: Povedal som si v srdci: „Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti, moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti.“ Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť a tiež poznávať, čo je bláznovstvo a pochabosť. Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom. (Kaz. 1, 16-17). Uskutočnil som veľké dielo: postavil som si skvelé domy a vysadil som si vinice; zriadil som si záhrady a ozdobné sady a vysadil som ich všelijakými ovocnými stromami; vytvoril som jazerá pri vodách, aby som z nich zvlažoval háje, porastené stromovím (Kaz, 2,4-6). Všetky svoje pokusy dokázať „niečo na tomto svete“ napokon zakončuje vetou: „A hľa, všetko to bola márnosť a honba za vetrom, lebo z toho nebolo osohu pod slnkom.“

Napokon Šalamún uzatvára svoje poznanie takto: „Poznal som, že všetko, čo robí Boh, má večnú platnosť; k tomu nemožno už nič pridať, ako ani nie je možné nič odobrať.“ Boh nám dal talenty, nie na to, aby sme uspokojovali svoje ego a pýchu, ale aby sme slúžili druhým ľuďom a s pokorou sa skláňali pred Pánom. Nenaháňajme vietor a nemíňajme zbytočne čas na márnosti.

Užívajte si leto, aj my si ho užívame pri čistení bukovej hory s mojim synom Jankom a krstným synom Tomášom Gregorom (šikovný chlapec, škoda ho je na univerzite).

Image-435

Image-426

Image-420

Image-437

Image-419

0