Veľa ľudí sa trápi nad vecami, ktoré aj tak nezmenia. Trápi ich, že sa niekto správa inak, ako predpokladali, klame alebo podvádza. Nie, nemám na mysli politiku, kde je to pracovná metóda, ale normálny život. Mladé dievča sa tvári pred svadbou ako svätica a po svadbe – presný opak. Namiesto neseriózneho servisu dáte auto na starosť poctivému chlapovi, kamarátovi z detstva, a on vám začne účtovať veci, ktoré neurobil, rozpráva o pretáčaní kilometrov a pri predaji starého auta strká do ruky úplatok. Pomáhate chlapovi v problémoch, zháňate mu prácu, platíte za neho dlhy, požičiavate mu peniaze a on vás klame, podvádza, požičiava si od zákazníkov a nevracia, robí podrazy. Stretávam aj veľký počet ľudí, ktorí majú pekné reči o kresťanskom podnikaní (existuje vôbec nekresťanské podnikanie?) a robia nekresťanské činy – klamú, neplatia za prácu a zneužívajú druhých.

Kamarát dokončuje projekt a skoro všetci partneri ho nejakým spôsobom oklamali alebo podviedli – ukradli mu jedno riešenie, vodili ho za nos, sľubovali veci, ktoré nesplnili. Je z toho smutný a nečudujem sa mu. Pred budovou Bonaparte stoja slušní ľudia a darebáci ich ignorujú, odvolávajú prokurátorov a policajtov, ktorí by mohli odhaliť ich zlodejstvá. Nechcem viesť starecké reči o tom, že svet je zlý. Je taký aký je a my si nevyberáme do akej doby sa narodíme. Je ilúziou, že môžeme zmeniť druhých ľudí. Môžeme zmeniť iba náš postoj k nim. A tak na nich možno zasvieti slnko alebo zavanie vetrík Božej lásky a oni zmenia svoje správanie. A mali by sme prostiť aj sami za seba. Aj my sami často spôsobíme bolesť a niečo zlé, aj na nás sa niekedy druhí pozerajú s pohoršením a údivom.

Keď nezmeníme druhých, môžeme zmeniť svoje správanie k nim. To najlepšie je brať veci také aké sú. jednoducho ich prijať, zmieriť sa s nimi a považovať ich za niečo, čo nás posúva ďalej, aj keď tomu v danej chvíli nerozumieme. Ten, kto nám bez príčiny robí zle má možno problém sám so sebou, niekto ďalší možno skúša našu trpezlivosť alebo schopnosť lásky a milosrdenstva. Mnohí hľadajú skratky a podľahnú pokušeniu – stalo sa to možno každému z nás. Viete si predstaviť život, keby sa všetko odohrávalo iba podľa našich predstáv a plánov? Rovné a nudné cesty, žiadne prekážky, problémy, radosť. Ako lúštenie vyplnenej krížovky.

Zlodeji platení z našich daní si objednajú riešenie od technologickej firmy v hodnote 1,5 milióna. Jej šéf im nedá províziu a tak si to objednajú od iného dodávateľa za takmer 15 miliónov. A podobne sa to robí s technikou pre nemocnice a rôzne štátne firmy. Kedysi si minister vraj pýtal 20 – 30%, dnes je to oveľa viac. Jeden je taký drzý, že za štátne zákazky žiada priamo podiely v dodávateľskej firme. A mnohí Slováci tomu neveria, alebo si hovoria, že aj tak všetci kradnú. Áno, musíme sa zmieriť s tým, že v každej spoločnosti sú ľudia s amorálnym správaním, zločinci a narušené osobnosti. Ale nemôžeme sa zmieriť s tým, aby takýto ľudia mali funkcie, rozhodovacie právomoci a beztrestne sa pohybovali. Aj preto sa im musíme postaviť do cesty. Skývajú sa vo svojich kabinetoch a mramorových budovách, vchádzajú a vychádzajú zadnými vchodmi – nám zostali iba námestia a ulice. Musíme ich zaplniť priatelia a hlasno kričať, že toto im už neprejde. Zmierme sa s tým, že ľudia sú rôzni a svet je pestrou zmesou dobra a zla. Ale nikdy sa nezmierme s tým, že budeme zlu ustupovať, relativizovať ho a prispôsobovať sa mu.

Podnikať a žiť sa dá slušne a snaží sa o to väčšina ľudí v našej krajine. Tak prečo si nevieme dať pozor na tých pár zlodejov? Zmeňme veci, ktoré zmeniť musíme a máme na ne vplyv a nevšímajme si veci, ktoré zmeniť nemôžeme a iba nás oberajú o čas. Ja napríklad nemám vplyv na charakter a správanie nášho premiéra, ale verím, že môžem prispieť k tomu, aby odišiel a nahradil ho niekto normálny.

Koľko energie nám berie trápenie, rozčuľovanie sa a bojovanie s tým, že svet okolo nás sa správa ináč ako by sme chceli. A pritom by sme všetok tento čas a silu mohli venovať riešeniu toho, na čo máme vplyv – seba samého, našim vlastným prioritám a ceste, po ktorej kráčame. Stretávame na nej rôznych ľudí a verím tomu, že tie stretnutie nie sú náhodné. Spoznávame ľudí, ktorí nám ukazujú cestu a my ich nevnímame, iní nám dávajú lásku alebo múdre rady, ale všetko ide mimo nás. A potom prichádzajú aj takí, ktorí nám prišli zobrať čas, energiu, peniaze alebo nás iba pokúšajú. A pri nich sa niekedy zastavíme a zbytočne strácame čas. Tú prvú skupinu ľudí by sme mali brať ako dar a my okolo nich niekedy iba mlčky prejdeme. Tej druhej by sme sa mali vyhnúť alebo len tak prejsť okolo nich a my sa nad nimi rozčuľujeme a strácame čas.

Sú ľudia, ktorí sa snažia prispôsobiť si okolitý svet svojim predstavám. Ak sa im podarí získať moc, tak ich história nazýva diktátormi. Lokálni diktátori pracujú niekedy vo firmách, kde sa všetko musí odohrávať podľa ich predstáv, kalendárov a priorít. Sledoval som v poslednom období takéhoto týpka. Vybrali ho na manažérske miesto a od prvého dňa svojho pôsobenia si vytvára hierarchický „systém“ svojich vlastných pravidiel. Bez ohľadu na to, ako veci a ľudia okolo reálne fungujú. Chlapec sa snaží, ale „domček, postavený z jeho kariet a predstáv,“ sa čoskoro zrúti a zasype ho. A ak sa nepoučí, tak bude svoje nezmysly skúšať s podobným výsledkom aj v iných firmách. Áno, sú ľudia, ktorí si vo svojom vnútri vytvoria vlastný obraz sveta a vedia v ňom žiť. Všetko je tak, ako si predstavujú. Hrajú sa na boha, kráľa alebo supermana. Len územie ich kráľovstva je občas obmedzené veľkosťou psychiatrickej liečebne.

Zmierme sa s tým, že svet má určité rozloženie charakterov a typov ľudí, ktoré prijať môžeme alebo nemusíme. Nezmeníme ich. Môžeme sa snažiť vyberať si iba ľudí, ktorí nám stopercentne vyhovujú. Aj tak sa však dožijeme prekvapení a sklamaní. Môžeme nadávať na zlý a nespravodlivý svet alebo sa pred nim izolovať  v roli mizantropa. Alebo sa zmierime s tým, že každý z nás má svoju peknú aj škaredú tvár, čistú aj temnú časť duše. To, čo sa nám niekedy javí ako ľudská zloba sú len naše obyčajné ľudské slabosti – zbabelosť, závisť, pýcha alebo lakomosť. Zmierme sa s tým, neočakávajme od druhých ľudí žiadne zázraky. Snažme sa radšej urobiť niečo parádne pre druhých my. Len tak, pretože zlé je naprávané dobrým. A svet naozaj funguje tak, že za facku a nenávisť by sme sa mali odplatiť objatím a odpustením. Odpustime ľuďom, aj keď nás sklamali a podrazili, dajme im šancu napraviť sa, veď Pán dáva každý deň takúto šancu aj nám – bez ohľadu na to, akí sme.

0