Konečne, povedal som si s úľavou, keď padla vláda, ktorá uviedla krajinu do chaosu a paralýzy. Namiesto riešenia reálnych problémov krajiny, títo ľudia sami problémy spôsobovali. Dúfam, že sa postavičky typu Matovič, Remišová, Sulík, Kollár, Krajčí, Mičovský, Mikulec a podobní už nikdy do vrcholových funkcií nevrátia. Bola to katastrofa. Vykrikujú, že sa vráti mafia. Nemôže sa vrátiť, keď nikam neodišla a smeje sa nám všetkým do očí. Slovensko potrebuje imunitu proti psychopatom, mafiánom, zlodejom a bláznom, ktorí sa pravidelne dostávajú do parlamentu a na ministerstvá. Tou imunitou je decentralizácia krajiny. Potrebujeme silné a autonómne regióny a masívnu redukciu kompetencií centrálnych orgánov, zníženie počtu ministerstiev, štátnych úradov a agentúr a ľudí, ktorí v nich pracujú.

Na Slovensku je centralizovaná moc a obrovské regionálne rozdiely. Tí hore nerozumejú regiónom, ale sedia na peniazoch a rozdeľujú svoje marketingové balíčky. Ako zemepáni poddaným. Tí dole sú zúfalí, nadávajú a živoria. Sedel som nedávno s podnikateľom, ktorý spolufinancuje obec a obecný úrad, aby mal vo svojej obci základné služby pre svoje podnikanie. Štát už rezignoval aj na takéto základné funkcie. Sú iba tri cesty, ktorými sa to môže ďalej vyvíjať – vzbura regiónov a revolúcia, krach štátu, alebo dohoda o zmene volebného a daňového systému, decentralizácia krajiny s postupným redukovaním a rušením zbytočných medzičlánkov (ministerstvá a VÚC).

Aj veľké korporácie už pochopili, že nedokážu rýchlo a pružne reagovať na zmeny na trhoch. Redukujú hierarchie, menia sa na siete a spolupracovníkov, ktorých ešte donedávna nazývali ľudskými zdrojmi, sa pokúšajú zmeniť na spolupodnikateľov.

Neschopní a psychicky narušení jedinci sa najčastejšie presadzujú v politike. Túžia po moci, sláve a peniazoch a robia všetko preto, aby si ich udržali čím najdlhšie. Už nemôžeme byť ticho, musíme im rázne povedať – dosť! Nepotrebujeme, aby ministri a štátni úradníci chodili rozprávať svoje zdravice na naše stretnutia inovátorov a podnikateľov. Môžu si kúpiť lístok, sedieť v lavici, počúvať a učiť sa ako funguje skutočný svet. Nie svet zasadačiek, tlačoviek, parlamentných bufetov a prázdnych rečí. Politické strany treba konečne definovať ako organizované zločinecké skupiny, odstrihnúť ich od peňazí a vplyvu na chod krajiny. Veci verejné majú spravovať odborníci, nezávislé osobnosti a nie neschopní pajáci v straníckych tričkách.

Čaká nás ešte dlhá cesta. Možno dlhšia ako Izraelitov, ktorých 40 rokov viedol Mojžiš z Egypta do zasľúbenej krajiny. Zatiaľ sme krajinou premárnených príležitostí. Za posledné roky som však stretol obrovské množstvo šikovných a aktívnych ľudí, ktorí aj napriek škodlivej činnosti politikov, dokážu posúvať našu krajinu dopredu. Nepotrebujú na to voľby a funkcie. Spájajme týchto ľudí a postavme sa tým, ktorí by chceli riadiť štát a nedokážu ovládať ani svoje elementárne mentálne a emočné procesy.

Tu je rozhovor s Danielmi Kojnokovcami, otcom a synom, ktorí z Lučenca bojujú za silné regióny.

36