Boh vyviedol Izraelitov z Egyptského otroctva. Vybral si na to Mojžiša, ktorý sa spočiatku na to necítil. Najskôr ich nechcel prepustiť faraón, potom putovali púšťou štyridsať rokov do zasľúbenej krajiny.

Je to príbeh vyslobodenia z otroctva, v ktorom Izraelitom pomáhal Boh. Premýšľam nad otroctvom, v ktorom žijú Slováci. Predávajú svoje ruky a hlavy nadnárodným firmám, ktoré si na ich poliach postavili sklady a fabriky. Zo Slovenska si berú suroviny a prácu, z ktorých zhotovujú finálne výrobky. Tie si potom Slováci kupujú v ich supermarketoch. Na nákupy im požičiavajú zahraničné banky s vysokými poplatkami a úrokmi. Otroctvo, ako keby bolo geneticky zakódované v tomto národe, ktorý stáročia slúžil silnejším od seba. Príčinou otroctva nie sú otrokári, ale nesvorní, rozhádaní a maloverní otroci. Chýba im odvaha na zmenu, dôvera, schopnosť spájať sa a spolupracovať.

Cesta z otroctva by mohla vyzerať takto:

Zmena osobných postojov. Z reaktívnej pozície obetí sa potrebujeme stať proaktívnymi podnikateľmi so svojimi talentmi a životmi. Negativizmom a hádkami sa nič pozitívne nedosiahne. Cestou k spolupráci je dôvera a cestou k dôvere je dialóg a spoznávanie sa. Keď pochopíme, že rozdielnosť našich názorov, postojov a talentov je výhodou, urobili sme prvý krok k spolupráci. Ľudia na Slovensku majú radi vodcov, ktorí pôsobia suverénne, na všetko majú hneď odpoveď a vzbudzujú dojem, že sa o všetko postarajú. Oni sa obyčajne postarajú iba o seba a svojich kamarátov. Nás, obyčajných ľudí, potrebujú iba raz za štyri roky.

Nasledujme odborníkov ochotných slúžiť. Ľudí, ktorí vedia reálne niečo urobiť a nie iba rozprávať. Začnime sa prepájať tam, kde žijeme a pracujeme. Zistíme, že na väčšinu potrebných zmien, žiadnych politikov nepotrebujeme. Vieme si vytvoriť projekty našich miest, dedín, podnikov, škôl alebo nemocníc. Na tých hore musíme tlačiť, aby nám svojou neschopnosťou nebránili v ich realizácii. A aby nekradli. Odkiaľ na to zoberieme peniaze? Prichádzajú k nám miliardy eúr z rôznych európskych fondov. Sú to naše peniaze. Úradníci ich iba rozdeľujú, oni ich nevytvorili. Predkladajme im naše projekty a pozerajme sa im na prsty. Tlačme na nich, aby si robili svoju prácu a nezdržiavali.

A držme sa Pána. V týchto dňoch oslavujeme Ježišove víťazstvo nad hriechom a smrťou. Nám, účastníkom duchovných cvičení Exodus 90, zajtra začína 91 deň. Deň slobody a znovuzrodenia. Vzkriesenie je prebudenie k životu s Bohom a oslobodenie sa od otroctva závislostí od hriechu.

Nemecký kňaz, obeť Adolfa Hitlera, Dietrich Bonhoeffer, napísal: „Verím, že Boh zo všetkého, aj z toho najväčšieho zla, môže a chce urobiť dobro. Na to potrebuje ľudí, ktorí veria, že všetky veci môžu poslúžiť na dobré. Verím, že v každej tiesni nám Boh chce dať toľko sily odolať, koľko jej potrebujeme. Ale nedáva ju vopred, aby sme sa nespoliehali sami na seba, ale na len naňho samotného. V takej viere musí byť prekonaný každý strach z budúcnosti. Verím, že ani naše chyby a omyly nie sú nadarmo, a že pre Boha nie je o nič ťažšie vysporiadať sa s nimi ako s našimi domnelo dobrými skutkami. Verím, že Boh nie je žiadnym nadčasovým osudom, ale že čaká a odpovedá na úprimné modlitby a zodpovedné činy.“

Mojžiš a Ježiš prekonali nepredstaviteľné prekážky silou svojej viery k Otcovi. Dokážeme to aj my, aj keď sa nám niekedy zdá, že už je všetko stratené. Kristus vstal z mŕtvych! Christos voskrese! Christus resurrexit! Christos anesti!

foto: Miroslav Saniga

26