Vo štvrtok máme konferenciu o stratégii. Tu je pár poznámok, o ktorých tam budem hovoriť.

Slovo stratégia pochádza z vojenskej oblasti, ale často hovoríme o podnikateľskej alebo podnikovej stratégií, či životnej stratégií. Stratégia nám na prvej úrovni zabezpečuje prežitie (živého organizmu alebo firmy) a na druhej úrovni jeho rozvoj a zvyšovanie kvality (ľudského života alebo firmy).

Pri strategických stretnutiach sa podnikatelia a manažéri zaoberajú týmito otázkami:

  • Aké sú naše kľúčové hodnoty?
  • Dôvod, zmysel – prečo robíme, čo robíme?
  • Vízia – Kam smerujeme? Čím chceme byť?
  • Poslanie – Čo vlastne robíme? Čím sme užitoční?
  • Stratégia – Čo chceme dosiahnuť, ako a kedy?

Organizujú sa strategické workshopy, spisujú strategické dokumenty a pripravujú prezentácie. Po strategickej schôdzke sa manažéri často vrátia do každodennej operatívy a po roku znovu oprášia svoje strategické dokumenty.

Stratégia však nie je to, čo hovoríme, píšeme a prezentujeme, ale to čo robíme. Na stratégií sa nepracuje iba niekoľko krát v roku, ale každý deň. Stratégia je koordinované, disciplinované a trpezlivé napredovanie ku spoločnému cieľu.

Pri stratégií sú dôležité ciele a spôsob ich dosahovania. Vo svete biznisu sú to väčšinou podnikateľské a finančné ciele (tržby, zisk, podiel na trhu, veľkosť a hodnota firmy a pod.), v živote ciele, ktoré definuje naše ego, alebo svet okolo nás (vzdelanie, majetok, kariéra a postavenie).

Videl som firmy, ktoré „nemali“ stratégiu a boli úspešné a videl som aj firmy, ktoré mali perfektne prepracované strategické dokumenty, ale nedarilo sa im ich naplniť. Tí prví realizovali svoju stratégiu a ani možno nemali čas a potrebu ju popísať. Tí druhí sa venovali jej popisu a prezentovanie, ale nezostal im čas na realizáciu. Rozprávať a prezentovať je niekedy ľahšie ako robiť. Pri práci sa nielen zašpiníme a spotíme, ale aj vyčerpáme a robíme chyby a omyly. Zároveň však získavame silu, znalosti a skúsenosti. Mám radšej podnikateľov v montérkach, ako salónnych manažérov v drahých oblekoch.

Niekedy je vo firme burina, ktorá bráni strategickému rastu:

Prečo nevieme realizovať stratégiu?

  1. Lebo ju nemáme
  2. Lebo ju nepoznáme
  3. Lebo nás nemotivuje
  4. Lebo nespolupracujeme
  5. Lebo nevieme, aká je naša rola a čo máme robiť
  6. Lebo nemeriame naše strategické smerovanie
  7. Lebo preskakujeme z jednej aktivity na druhú a nedoťahujeme veci do konca
  8. Lebo viac rozprávame a prezentujeme, ako robíme

Ak hľadáme príčiny toho, prečo nefunguje stratégia, tak sú to často zlovyky manažmentu:

Zjednodušenia, ktoré nám môžu pomôcť sú tu:

Stratégia je disciplinovaná každodenná práca, nie vytyčovanie cieľov. Zo zamerania sa na výsledok (KPI – Key Performance Indicators) sa treba zamerať na proces a zmenu správania (BPI – Behaviour Performance Indicators).

Podniková stratégia je koleso, ktoré sa musíme naučiť uviesť a urdžať v pohybe:

Dôležité je aj to, akú stratégiu a ciele sme si stanovili. Zamyslime sa nad týmto:

  • Ako meriame úspech od nášho narodenia do smrti? Kto som (tituly a sláva)? Akú mám moc (funkcie)? Koľko zarobím a ušetrím (peniaze)?
  • Ako meriame náš úspech po smrti? Komu som slúžil – Boh/ľudia (služba druhým)? Ako som slúžil (pokora)? Koľko som rozdal? (lásky a peňazí)?

Celý život som sa venoval aplikácií TOC (Theory of Constraints), Lean a Six Sigma v podnikoch. Tieto prístupy sú založené na každodennom disciplinovanom vykonávaní dohodnutých pravidiel, ktoré vedú k plynulému a bezchybnému toku. Preveďme si tento prístup na náš život. Každý deň sa budeme venovať veciam, ktoré sú pre nás kľúčové – láska a vzťahy k blízkym ľuďom, zlepšovanie seba a budovanie užitočných návykov, modlitba, cvičenie, učenie… Veriaci ľudia vedia, že odovzdanie sa Bohu je tá najväčšia forma zjednodušovania života. Nechať život plynúť, byť súčasťou tohto toku a s úžasom sledovať, že ciele a projekty, ktoré sme si predstavovali a plánovali, nie sú ničím v porovnaním s tým, čo pre nás pripravil Boh.

Možno venujeme príliš disciplíny a námahy na realizáciu vlastných plánov a dosiahnutie cieľov nášho ega, namiesto toho, aby sme sa disciplinovane modlili a počúvali Boží hlas. Poznáte ten príbeh o slepom žobrákovi, ktorý sa uzdravil. Asi nikto netúži po tom, aby nevidel a musel žobrať, ale niekedy sa dostávame do podobnej pozície. Aj keď máme zrak v poriadku a peniaze na účte. Nevidíme, necítime a naše „bohatstvo“ je niekedy vlastne chudobou. Robíme svoju prácu len ako zamestnanie – bez lásky. Nepočujeme volanie, ktoré nám hovorí: „Poď za mnou!“ Bojíme sa chorôb, ale nechceme sa uzdraviť. Slepý žobrák, muž s odumretou rukou, ochrnutý, hluchonemý, malomocný, posadnutý – všetkých uzdravila viera. 

Dôležitou otázkou pri stratégií je aj naša motivácia.

Richard Barrett rozvinul klasický Maslowov model ľudskej motivácie do siedmych úrovní:

  1. Prežitie – uspokojenie potrieb na prežitie
  2. Vzťahy – byť prijatý, chránený a milovaný
  3. Sebaúcta – vnímanie zmyslu vlastnej hodnoty a dôstojnosti
  4. Transformácia, obrátenie, vďačnosť – oslobodenie sa od strachu, rozvoj a rast
  5. Vnútorná súdržnosť – nasledovanie Krista, plnosť zmyslu života
  6. Tvorba spoločného dobra pre Božie kráľovstvo
  7. Nezištná služba blížnym pre spoločné dobro

Ak sa spýtate inovátorov hocikde na svete na hlavného guru inovácií, z ktorého kníh a prednášok sa učili, tak určite zaznie meno Clayton Christensen.

Profesor Christensen z Harvardu pozoroval, ako sa z jeho univerzitných spolužiakov stávajú rozprávkovo bohatí a papierovo úspešní manažéri, ale zároveň opustení, rozvedení, zlomení a vo vnútri mŕtvi muži. So svojimi študentmi hľadal recept na to, ako neobetovať svoj život fatamorgánam, ale naplniť ho niečím zmysluplným.

Clayton Christensen učil svojich žiakov toto:

Sústreďte sa na dlhodobé ciele, nie krátkodobé výhry

Krátkodobé výhry sú ako droga. Ešte jedna zákazka – a začnete sa viac sústrediť na rodinu. Ešte jedna vianočná prémia – a odídete robiť niečo, čo vám dáva zmysel. Ešte jeden vybavený email – a pustíte sa do niečoho dôležitého.

Neorientujte sa na diplomy, ale znalosti, skúsenosti a zručnosti.

Je vraj v poriadku, ak vlastne neviete, čo že vám dáva zmysel a napĺňa život. Nebojte sa po troškách experimentovať, meniť kurz a hľadať cestu. Inak než zberom skúseností na nič neprídete a nikam sa neposuniete. Pamätajte na to, nielen keď hľadáte zmysel svojej existencie – ale aj keď sa snažíte dať do života to najlepšie svojim deťom.

Hlavný odkaz Claytona Christensena je:  „Nezaoberajte sa tým, akú úroveň osobnosti ste dosiahli (kým ste), starajte sa o ľudí, ktorým ste pomohli stať sa lepšími (čo ste urobili pre druhých).

Včera sme v kostole počuli tieto slová: Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

Toto je stratégia – semeno, zem, poctivá práca, steblo, klas, úroda. Všetko v pokornej a tichej práci a v čase, ktorý na to treba. Šetrime slovami, nekričme, pracujme a trpezlivo čakajme na výsledky, ktoré sa dostavia, keď príde správny čas. Krik neprináša dobro a dobro nekričí.

14