Na Slovensku sa v tomto období stretávajú tri prelomové udalosti – vírus, ktorý urýchlil transformáciu ekonomiky a spoločnosti, nová vláda, ktorá už nechce nechať rozkrádať krajinu a miliardy z Európskej únie na reformy. Do októbra má slovenská vláda predložiť do Bruselu svoje priority. Japonci vytvorili spoločnosť s najproduktívnejšími pracovníkmi na svete, Nemci vyrábajú najlepšie automobily na svete, Američania majú najlepšie počítačové firmy a Číňania sa chcú stať veľmocou v umelej inteligencii a zelených technológiách. Aké budú slovenské priority?

V minulosti sme vytvorili svet, kde sú ľudia zdrojmi a moderné technológie sa využívajú na optimalizáciu ich využitia. Svet, kde stimulujeme potreby a spotreby ľudí, aby sme ešte viac drancovali prírodu, vyrábali nové výrobky a hromadili odpad. Svet, kde sú ľudia produktívnejší, ale majú stále menej času. Spoločnosť, kde bohatí ovládajú chudobných, kde rodičia nemajú čas na deti a dospelé deti na svojich starých a chorých rodičov. Svet, kde úradníci kontrolujú a šikanujú občanov, poisťovne a oligarchovia zarábajú na nemocných. Učitelia v školách hľadajú na svojich žiakoch to čo nevedia, namiesto rozvíjania ich talentov. Autá a peniaze majú lepšie príbytky ako ľudia. Zvyšovanie HDP nezvyšuje šťastie ľudí, ale samotu, depresie a ničotu. Viac výrobkov, viac peňazí, viac zážitkov a viac závislostí a nespokojnosti so životom. Rast materiálneho bohatstva nevedie k rastu pokoja v našich dušiach.

Čo keby bol našou hlavnou prioritou človek? Veľa sa diskutuje o ochrane života pred narodením, ale málo o jeho ochrane, kvalite a dôstojnosti od narodenia do smrti. Vytvorme krajinu pre človeka, kde technológie oslobodia ľudí a dajú im čas pre svoje deti a rodičov. Kde budú ľudia mať čistú a úrodnú pôdu a prírodu, ale aj čisté vzťahy bez klamstiev a podvodov. Krajinu, kde sa naučíme počúvať jeden druhého s spolupracovať. Krajinu, kde základným zákonom bude Láska. Deti budú mať milujúcich rodičov a nebudú vyrastať v detských domovoch a väzniciach. Starkí nebudú opúšťať tento svet odložení a osamelí, ale v kruhu svojich blízkych. Ľudia nebudú nepotrební, neužitoční, neprispôsobiví – ale milovaní a prijatí. Aj tí, ktorí zišli z cesty, stratili sa, blúdia. Ukážme svetu, že malá krajina v srdci Európy, je krajinou pre ľudí – aj tých najbiednejších a najslabších, maličkých a jednoduchých. Už máme u nás malé ostrovčeky, do ktorých sa vracajú stratení synovia, kde dostávajú rodičovskú lásku mladí a zranení, ktorí ju nikdy nepoznali. Svet, kde sa ľudia nedelia na úspešných a neúspešných, kde majú zdraví čas na chorých a mladí na starých. Spájajme a rozširujme ich. Nemusíme byť najlepší vo výrobe áut alebo digitalizácií. Spýtajte sa obyčajného človeka čo je v živote dôležité. Často dostaneme tri odpovede – zdravie, rodina a rešpekt. Čo keby sme vytvorili krajinu pre ľudí?

0