Kedysi dávno museli ľudia žiť v kmeňoch a skupinách, aby dokázali uloviť zviera a prežiť. Aj veľká rodina, bola základom fungovania a prežitia na gazdovstve. Okrem ekonomických výhod malo spolunažívanie ľudí aj dôležité sociálne prvky – starí rodičia sa hrali s vnúčatami a učili ich rôzne veci, kým ich rodičia pracovali, mladí a silní pomáhali starším a slabým.

Dnes máme technológie, ktoré nám umožňujú nakupovať z domu cez internet. Je možné individuálne študovať, komunikovať na spoločenských sieťach. Na cestách po svete stretávam veľa ľudí, ktorí cestujú úplne sami. To, na čo ľudia kedysi potrebovali pomoc druhých (jedlo, nástroje, služby, cestovanie, vzdelávanie, zábava), dnes ľudia zvládnu bez problémov sami. Mnohí môžu aj pracovať sami z domu a ich jediným kontaktným prostriedkom s druhými ľuďmi môže byť tablet alebo počítač.

Ľudia sa, vďaka novým technológiám, stávajú nezávislí a ich možnosti sa zvyšujú. Môžu mať individuálne výrobky a služby, nemusia sa nikomu prispôsobovať, na nič čakať – môžu si svet prispôsobovať sami sebe, svojim požiadavkám, predstavám a snom. Je to krásne, ak ľudia môžu žiť podľa svojich predstáv, ale aj nebezpečné, ak úplne podľahnú individualizmu a egoizmu, ak budú žiť iba sami pre seba, oddrhnutí od Boha. Bude to svet „úspešných“ samotárov, ktorí sa budú prezentovať na internete, cestovať okolo sveta a plniť si svoje túžby a sny?

Je tento svet individuálneho úspechu pre všetkých? A nie je to svet, kde môže človek zostať nakoniec osamelý, opustený a úplne sám? Zvládne to? Poznám veľa bohatých a úspešných ľudí, ktorí sú osamelí, ale keď sú často obklopení mnohými ľuďmi, ktorí im tlieskajú. Vidím aj nešťastných ľudí, ako sa uzatvárajú vo svojich problémoch a bolesti. Izolovaní do ľudí aj od Boha. Rozprávajú o prekážkach a nechápu, že sú to často skúšky ich viery. Veria sebe, svojim cieľom a plánom, ale pýcha pochádza zo zakaleného prameňa.

Poznám aj ľudí, ktorí to sami nezvládnu. Nie len starých a chorých, ale aj tých, ktorí padli a bez pomoci nevstanú. V posledných týždňoch som častejšie medzi nimi. Niektorí stratili svoj domov a blízkych, mnohí prišli o majetok a skončili na ulici. Dôvody boli rôzne, ale oni potrebujú pomoc, aby sa znovu postavili na vlastné nohy. A pomoc potrebujú často aj ich deti a rodiny. Nielen pomoc finančnú, ale aj človeka, ktorý ich prijme a dokáže mať rád. Služba Uber nám možno v budúcnosti prinesie jedlo, ale nie ľudské slovo a dotyk. Budeme mať možno autá bez vodičov, internetové školy bez učiteľov, kostoly bez kňazov s automatmi na spovedanie, nemocnice s robotmi, ale vzťah človeka k človeku zostane nenahraditeľný.

Videl som v poslednej dobe starých ľudí, ktorí sú ako malé deti, bezmocných ľudí, ktorí by bez pomoci neprežili. Pri živote ich nedrží jedlo a opatera, ale ľudská láska a milosrdenstvo. A videl som aj veľa ľudí, ktorí pomáhajú – bez nároku na uznanie, peniaze alebo slávu. A preto si myslím, že to s našim svetom nie je až také zlé, ako sa píše v novinách a vysiela v televízii. Ďakujem vám všetkým, ktorí nezabúdate na druhého človeka v núdzi. Ďakujem všetkým, ktorých som stretol v tomto týždni. Odohrávali sa veľké veci – uzdravenia vzťahov, pochopenie križovatiek na ceste, zdanlivo náhodné prepojenia ľudí, ktoré priniesli zázraky. Projektový manažér týchto udalostí nie je z tohto sveta. Aj dnes žijú medzi nami svätci a dejú sa zázraky. Bez Boha nikdy nebudeme blúdiť v samote. Bol s nami aj v tomto týždni, keď sa 200 podnikateľov spoločne modlilo na konferencii v Nimnici. Som rád, že som objavil Dobrého pastiera. Toto hovorí Pán: „Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj. (Iz 58, 7-10). Ďakujeme Pane.

IMG_9781

Včera sme prerezávali a presekávali tento “prales” v OZ Dobrý pastier. Krásny deň. Verím, že v ďalších mesiacoch tu vznikne pekná záhrada.

maco-7

Medveď samotár – foto: Miroslav Saniga