Dedko sedel na lavičke pred domom a usmieval sa. Jeden okoloidúci si povedal: „Lenivec jeden, vysedáva pre chalupou a nič nerobí.“ Druhý si pomyslel toto: „Starý chlípnik, sedí pri ceste a obzerá si mladé dievčatá.“ Tretí ho pozdravil a pomyslel si: „Pane, prajem mu, nech si oddýchne, určite sa veľa narobil.“ Kto z nich mal pravdu? Každý, pretože hovorili sami o sebe.

Myslíte si niekedy, že ste šikovnejší a schopnejší ako druhí, že viete robiť veci lepšie ako oni? Ste hrdí na to, aké dobré skutky sa vám podarili, ako tvrdo pracujete a pomáhate a čo všetko ste dosiahli? A nezvádza vás táto pýcha k tomu, že sa vám tí druhí zdajú niekedy neschopní, nepoctiví a leniví? Prešli ste už niekedy okolo človeka na ulici, ktorý páchol a pomysleli ste si, ako je dobre, že ste nedopadli ako on? Nesmrdíte, nepijete lacné víno z plastovej fľaše a nespíte na ulici, ale čo viete o tom človeku? Vidíte ho iba zvonka. Možno je špinavý a zapácha, ale viete niečo o tom, čo všetko prežil a aký skutočne je? Videl som v poslednom období veľa ľudí z okraja spoločnosti. A videl som aj krásne a kreatívne veci, ktoré tvorili. Bývalí ľudia bez strechy nad hlavou, väzni, starí a chorí ľudia, mentálne postihnutí. Všímam si niekedy šéfov, ktorí hovoria o ľuďoch, ktorí majú nižšie postavenie, ako o menej schopných, nesamostatných alebo nezodpovedných. Dlhú dobu poznám mladú ženu, ktorá vždy pracovala veľmi samostatne, zodpovedne a nerobila chyby. Dostala nového šéfa, ktorý o nej hovorí, že je nesamostatná, že jej treba dávať jednoduché úlohy a nezvládne väčšie projekty. Má pravdu – Zuzku prestala práca baviť, má strach, robí chyby a nezvládne projekty, ktoré predtým robila ľahko a s úsmevom. Len preto, že jej  šéf si myslí, že on všetkému rozumie.

Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 18,9- 14)

Nie sme lepší, múdrejší ani dôležitejší od druhých. Cez slabých, ponížených a chudobných sa k nám prihovára Boh. A preto sa im nevyhýbajme, neodsudzujme ich a nevyvyšujme sa nad nimi. Pýcha je koreňom všetkých našich hriechov.

Pripájam pár fotografii z dnešného dňa

fullsizerender img_9587 img_9602

0