Máme pastierov, ktorí nás majú viesť, ukazovať nám cesty a pomáhať riešiť problémy. Majú dôstojné sídla aj oblečenie, aby sme ich rozpoznali. Ešte dôležitejšie sú však ich slová a činy, ktoré by nám mali ukazovať správnu cestu.

Pred časom som sa dostal k dokumentácii, ktorej čítanie nebolo veselé. Popisovala sexuálne delikty diakona s mladými dievčatami, ktorý nakoniec skončili v rukách polície a vysokých cirkevných hodnostárov. Tí sa k veci postavili tak, ako bolo potrebné. Zbavili diakona všetkých právomocí a zakázali mu prácu s mládežou. Stretli sa s postihnutými dievčatami a ospravedlnili sa im.

Diakon, vinník tohto prípadu, však aj po rokoch organizuje stretnutia s mládežou a niektorí kňazi, dnes už z inej diecézy, mu v tom pomáhajú. Pokúsil som sa túto vec riešiť so svojim priateľom – vikárom. Zdalo sa mi, že ho tiež trápil tento prípad a vysvetlil mi, že na diakona má cirkev už len obmedzený dosah. Ukázal som mu dokumenty, ktoré dokazujú, že tento pán ďalej organizuje stretnutia mládeže, aj s prítomnosťou cirkevných predstaviteľov. Poradil mi, aby som to poslal jeho šéfovi. Vraj na mňa, možno viacej dá. Poslal som. A nestalo sa nič, nedostal som ani odpoveď. Tak ako iní predo mnou. Kto rozhýbe zodpovedných ľudí k akcii? Ďalší škandál a jeho rozmazanie v médiách?

V jednej obci si kúpili nové kostolné hodiny. Niekto sa sťažoval, že odbíjajú príliš hlasno. Tak ich, vraj „na pokyn zhora“ vypli. A hodiny aj pastieri mlčia. Ostatní ľudia sa pýtajú prečo? Mlčiaci šéf k nim raz prišiel na besedu. Naša stará známa sa z nej vrátila domov a rozčuľovala sa: „Načo k nám chodí biskup, ktorý nám na žiadnu otázku nedá odpoveď?“ Neviem, nebol som tam. Je možné mlčať aj vyhýbavo odpovedať. Od pastiera však ľudia čakajú jasnú reč.

V spomenutej obci žijú aj moji rodičia. Otec už ťahá na osemdesiat a v liste biskupovi píše: „V tejto obci žijem vyše 50 rokov. Tu sme s manželkou postavili rodinný dom z časti na farskom pozemku, ktorý bol nám i našim susedom úradne vymedzený. V zadnej časti týchto pozemkov bol odjakživa asi 20 m široký pás neobrábaného, ladom ležiaceho poľa, ktorý nevyužívalo celých 50 rokov nášho pobytu ani JRD. Starali sme sa oň my a dá sa popravde povedať, aj neoprávnene sme ho užívali my, miestni osadníci. Na sklonku svojho života som sa rozhodol celú túto záležitosť majetkovo vysporiadať. Požiadali sme správcu fary o odpredaj časti neobrábanej poľnohospodárskej pôdy asi o výmere 180 m2. Pán farár túto iniciatívu uvítal a po odsúhlasení pánom vikárom diecézy dal urobiť úradný odhad ceny pozemku. Následne sme dali vyhotoviť zameranie geodetom a podali žiadosť na Farský úrad, v dobrej nádeji, že sme všetko podľa svetských i cirkevných zvyklostí vykonali. Po dosť zdĺhavom čakaní nás zastihlo „milé“ prekvapenie, keď nám bolo oznámené, že diecézni „úradníci“ (nechcem uraziť statočných kňazov) sa rozhodli navýšiť úradný odhad o neuveriteľných, priam úžerníckych 300 %. Tým sa táto kapitola pre nás uzatvorila.“

Toľko časť listu môjho otca, na ktorý odpoveď ani neočakával. Ešte pred jeho napísaním prebiehali naozaj zdĺhavé rokovania o kúsku pôdy, ktorá je pre iných ľudí, ako sú moji rodičia, nepoužiteľná a bezcenná. Prvý laický odhad miestneho kňaza bol 3 eurá za m2. Oficiálny posudok znalca hovoril o 8,9 eura/m2 a zmluva sa pripravila na 10 euro/m2. Potom nastalo dlhé čakanie na „niekoho z diecézy,“ ktorý mal preveriť skutkový stav. Na rozdiel od pána farára a znalca, ktorí si poctivo prišli pozrieť reálny stav veci a pripravili seriózne podklady, nikto „zhora“ sa na pozemok pozrieť neprišiel. Moji rodičia však našli v schránke list, v ktorom biskupský úrad nabáda kňaza, aby dojednal cenu nad 40 euro/meter. Škoda, že podobnú asertivitu neprejavili pri iných obchodoch s miestnymi zbohatlíkmi. Mohol by som rozprávať o ďalších zaujímavých prípadoch „podnikateľov z cirkevných úradov,“ ale nechcem zbytočne napomáhať neprajníkom našej Cirkvi v médiách. Verím, že sa spamätajú sami.

Sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologiae píše: Používať podvod k tomu, aby sa niečo predalo nad spravodlivú cenu, je vždy hriech…Ak presahuje cena veľkosť hodnoty veci, alebo naopak vec presahuje cenu, ruší sa rovnosť spravodlivosti. A preto predávať drahšie alebo kupovať vec lacnejšie, ako stojí, je samo o sebe nespravodlivé a nedovolené.

Priateľovi na úrade som poslal súkromný mail, kde som vyjadril ľútosť nad týmto postupom. Napísal som mu, že keby ma požiadali o sponzorstvo, bolo by to serióznejšie, ako podobné úžerníctvo voči dôchodcom. On môj mail preposlal „zainteresovaným“ na vedomie. A oni za to „sfúkli,“ miestneho kňaza (toho, ktorý konal spravodlivo a otvorene), že sa ich list dostal do nesprávnych rúk. Nejde ani tak o prehnanú sumu, ktorú páni pravdepodobne zobrali z iného predaja v tejto lokalite a formulácie, ktoré v odborníkoch a právnikoch vzbudzujú úsmev. Ide o zvláštny spôsob „komunikácie“ s ľuďmi – farníkmi, ale aj medzi sebou navzájom. Nie je dobré, ak sa „tí hore“ správajú nepekne k svojmu bratovi a spolupracovníkovi, ktorý vo svojom povolaní pracuje s otvoreným srdcom.

A všetci naďalej mlčia – nad vypnutými hodinami na kostolnej veži, nad diakonom a spriaznenými kňazmi, ktorí porušujú cirkevný predpis aj nad podivnými obchodnými praktikami (v inom liste žiadateľovi o odkúpenie podobného pozemku, okrem nehoráznej ceny, požadujú zaplatiť aj „nájom“ od roku 1980!?) Jeden môj priateľ študoval kauzy na Katolíckej univerzite a písal o nich články. Aj bývalý rektor, ktorý statočne bojoval za očistenie tejto školy, dostával pokyny „zhora,“ aby mlčal a k ničomu sa nevyjadroval. Môjho priateľa napadli s tým, že písať o pochybeniach je rovnako zlé, ako pochybenia samotné. A tak za kauzy a kauzičky radšej „riešia“ hrobovým tichom. Až kým sa nedostanú na verejnosť. Asi pred rokom, mi v jednom rozhovore povedal Otec Anton Srholec toto: „V podnikaní Cirkev nemôže zastupovať hierarchia, ale jej charizmatickí synovia a obetavé dcéry.“

Škoda, že niektorí pastieri nevyslovia to, čo by mali povedať a zahŕňajú nás slovami, ktoré nepovedia nič. Zvláštni pastieri, ktorí mlčia a ich cesty sú pre ich ovečky nepochopiteľné. Modlime sa za nich, aby ich slová a činy požehnával Pán, aby nás viedli správnym smerom, aby sme im lepšie porozumeli a mali sa navzájom v láske. Veď Ježiš Kristus nám dnes všetkým odkazuje toto: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Jn, 13, 34-35.

IMG_5685

Moja mama a otec

0