Už ako deti sme bojovali proti Nemcom alebo banditom, ktorí robili zle indiánom. Neskôr nás učili o zlých imperialistoch, ktorí nás chcú prepadnúť, ale napodiv nás prepadli Rusi. Ako malý chlapec som videl naživo tanky a ruských agresorov, ktorí k nám prišli bojovať za mier. Neskôr sme sa na vojne pripravovali na to, ako odrazíme útok nepriateľov zo západu. Keď som sa tam potom dostal, žiadnych nepriateľov som tam nenašiel. Nemecký priateľ mi však rozprával o tom, ako oni očakávali so zbraňami nepriateľov z východu. Všetci bojovali za mier – so zbraňami v rukách.

Tento týždeň som bol väčšinou na Morave a v Českej televízii bola akási beseda, kde diskutéri rozprávali o tom, ako by sa mala mládež verbovať do armády, aké dôležité je vyzbrojiť sa a chrániť mier a bezpečnosť. V nasledujúcich dňoch nastali výbuchy a vraždy v Bejrúte a Bagdade, ktoré si ľudia takmer nevšimli. V piatok trinásteho však prišli ďalšie útoky v Paríži, ktoré už pozornosť médii vzbudili. Zaujímavá bola jedna z prvých reakcii francúzskeho prezidenta na tento čin. Povedal údajne toto: „Povedieme vojnu, ktorá bude neľútostná.“ Tí, ktorí v Paríži zabíjali, kričali, že je to odplata za Sýriu. Západ rozvracia krajiny, kde ľudia zbytočne zomierajú, strácajú domovy a utekajú. Vznikajú militantské skupiny, ktoré sa chcú západu pomstiť. A keď sa im to podarí, tak im to západní militanti zase vracajú. A takto spolu bojujú za mier.

V besedách na internete a v médiách vidieť oveľa viac vojensky naladených ľudí, ako tých, ktorí hovoria o láske, dialógu, pochopení a spolupráci medzi ľuďmi a krajinami. Môj syn našťastie nemusel narukovať na vojnu tak, ako ja alebo môj otec. Spomínam si však, že pobehoval s kamarátmi v maskáčoch po lese a ostreľovali sa puškami s plastovými guličkami. Je to zvláštne, ale niekde hlboko v nás sú okrem lásky aj agresivita a bojovnosť. Lenže mier, dobro a láska sa nedajú vybojovať, vystrieľať a vybombardovať. Musíme od základu zmeniť svoj spôsob myslenia a konania. V televízii máme násilie a brutalitu od rána do večera. Zakazuje sa pestovanie maku a marihuany ale výroba a obchod so zbraňami prekvitá – aj vďaka teroristickým útokom a nezodpovednej politike Ameriky, Ruska a ich spojencov. Mnohí politici, ktorí dnes trúchlia nad hrobmi obetí teroristov, by si sami mali spytovať svedomie. Svet nemôže ďalej fungovať tak, že malá časť sveta bude okrádať ostatných a diktovať im majú žiť.

Je smiešne, ak chcú problémy súčasného sveta riešiť tí, ktorí ich spôsobili. Čím skôr zmiznú zo scény, tým skôr môžeme nájsť iné spôsoby premýšľania a nové riešenia. Zabíjanie nás od zmierenia vzďaľuje. Staré postupy nefungujú a Európu chcú stále viesť krajiny, ktoré sú na úpadku – morálnom aj ekonomickom. Ich predstavitelia by si radi zachovali svoje bývalé postavenie. V skutočnosti však odchádzajú do histórie a ich miesto preberajú tí, ktorí chcú vytvoriť lepšiu budúcnosť a nie iba udržať si slávnu minulosť.

Sedeli sme nedávno s chlapcami k vývoju eBiku. Nemeckí partneri, ktorí pripravujú motor a batériu, pracujú ako za socíku – robia chyby a iba zdržujú. V Nemecku sa začína rozvíjať niečo, čo tam predtým v takom rozmere nebolo – lajdáctvo, podvody a šmejdy. Mnohí investori, ktorí sa pokúšali postaviť fabriku vo Francúzsku rýchlo vytriezveli. Vo Švajčiarsku majú strach zamestnať Francúza, vraj sa im nechce pracovať a správajú sa ako odborári. U Britov by sme vo firmách a domácnostiach možno našli väčší neporiadok ako u nás, ale najradšej by pred Slovákmi a Poliakmi zatvorili hranice. Neviem, kto im tam bude opravovať domy a robiť slušné remeslo. Briti však preukazujú aspoň trochu zdravého rozumu a uvažujú o vystúpení z Európskej únie. Ani Island už nechce vstúpiť do únie, pochopili, že si sami vyriešia svoje problémy lepšie ako so súdruhmi z Bruselu.

Nebojujme za mier, zmierme sa. Snažme sa druhých pochopiť a nie im vnucovať naše predstavy o živote. Začnime sa pozerať na každého človeka s láskou a nie s predsudkami, prestaňme hádzať na ľudí bomby a radšej im podajme ruku. Viem, bude to trvať dlho, ale nič iné nám nezostáva. Aj cesta našich predkov od Starého k Novému zákonu bola dlhá. Nehovorím, že by sme mali ustupovať zločinu a teroru, ale hľadajme a riešme ich skutočné príčiny. Dostávame to, čo sme dali – buď zlo a násilie, alebo dobro a lásku. Modlime sa za obete, ale aj za vrahov a pýtajme sa, čo spôsobilo toľko nenávisti a zla v ich srdci?

Posledné roky ukazujú to, že globalizácia sa obracia proti nám – ničíme prírodu aj ľudské životy. Bude lepšie, ak budeme žiť tam, kde sme sa narodili, jesť do, čo sme si sami vypestovali a uvarili, žiť podľa hodnôt, ktoré nám dali naši rodičia a rešpektovať, aby tak mohli žiť aj ostatní.

0