Odsudzujeme niekedy ľudí, ktorí sa potulujú po uliciach pod vplyvom drog, alkoholu, kradnú alebo hrajú na automatoch. Vraj si ich chytila droga. Nie, chytili ich osamelosť a nedostatok lásky. Nebola to žiadna chémia, ktorej podľahli. Vytvárame spoločnosť osamelosti, v ktorej sa môžu ľudia izolovať od druhých. Je to však nebezpečné. Johann Haro o tom popisuje experimenty s krysou v klietke, ktorá mala dve nádoby – jednu s čistou vodou a druhú s vodou zmiešanou s drogami. Každá krysa pri experimente začala piť drogy, až kým sa nezabila. Profesor Bruce Alexander si všimol jednu vec – krysy boli v klietke samé. Vytvoril teda pre ne inú, luxusnú klietku, v ktorej mali kamarátov a mohli sa hrať. Osamelé krysy brali drogy a zomreli a krysy žijúce v spoločenstve drogám neprepadli a nezomreli. Profesor pokračoval ďalej – izolované krysy, ktoré boli závislé, dal do „krysieho parku“ a zvieratá sa po pár dňoch abstinenčných príznakov vracali do normálneho života.

Poviete si, že sú to krysy a nie ľudia. Dobre, poďme ďalej – z vojny vo Vietname sa domov vracalo asi 20% vojakov závislých na heroíne. 95% z nich s drogami v normálnom domácom prostredí prestalo. Vrátili sa z klietky do prostredia lásky a nepotrebovali ani protidrogové liečenie. Profesor Peter Cohen hovorí o tom, že droga je iba náhrada za hlbokú potrebu každého človeka nadväzovať vzťahy a hľadať lásku. Ak sa nedokážeme prepájať s ľuďmi, nájdeme si náhradu. Opakom závislosti podľa neho nie je triezvosť ale blízkosť s druhými ľuďmi.

Láska je zdrojom všetkého v našim živote. Z lásky prichádzame na svet a bez lásky zomierame ako rastliny bez slnka. Sme závislí na láske, ona je život a jej nedostatok je smrť.

Okrem závislostí, ktoré spoločnosť odsudzuje, sú aj závislosti tolerované, či dokonca obdivované – závislosť na úspechu, sláve, moci, práci, biznise alebo zarábaní peňazí. Stalo sa to aj mne pred rokmi, až kým som nesedel pri lôžku mojej ochrnutej dcéry Zuzky. Zrazu sme spolu sedeli v nemocnici a hrali sa spolu pexeso. Až jej choroba ma zastavila a povedala mi jasne, čo je dôležité. Poznám aj ďalších ľudí, ktorých ťažká situácia v rodine vrátila zo závislosti do normálneho stavu. Sú rodičia, ktoré láskou vyliečili svoje deti z drogovej závislosti, manželky, ktoré dostali chlapov z alkoholizmu alebo hazardných hier. Niektorí chlapi sa zase chvália, že vyliečili svoje manželky zo závislosti na nakupovaní.

Je to smutné, ale denne dostávame správy o tom, ako sa ľudia zabíjajú pri rôznych vojnách a teroristických útokoch. Prečo? Závislosť na moci, strachu, zlobe, nenávisti alebo neschopnosti odpustiť? Smutné sú aj tragédie, keď mladí ľudia dobrovoľne ukončia svoj život. Často sa pýtam prečo? Možno malo okolie na nich príliš vysoké nároky, ktoré nezvládali. Možno im niekto ubližoval a nikto nepomohol. Možno sa cítili sklamaní, zbytoční, opustení alebo osamelí. Môžeme dnes komunikovať on line s celým svetom, môžeme sa presúvať neskutočne rýchlo z jedného miesta na druhé. Máme množstvo prístrojov, ktoré nám šetria čas. Na to, aby sme prežili, už nemusíme pracovať tak dlho a ťažko, ako ľudia v dávnej minulosti. Žijeme dlhšie, bezpečnejšie a kvalitnejšie ako ľudia pred nami. A napriek tomu mnohí ľudia trpia depresiami, samotou, smútkom a mnohými závislosťami, ktoré ničia ich životy.

V Biblii je veľa príkladov toho, ako uzdravoval Ježiš a jeho učeníci. Uzdravovali silou Božej lásky. Možno si to neuvedomujeme, ale túto schopnosť máme aj my. Môžeme liečiť objatím, stiskom ruky, odpustením hriešnikovi alebo prijatím strateného syna. Nosíme v sebe celú lekáreň a každý deň môžeme dať jesť hladnému, a piť smädnému, zaodiať nahého, navštíviť nemocného a prísť za tým, kto sedí v žalári.