Tomáš Baťa nechcel vo svojej firme ľudí s pokriveným charakterom a vzdychačov. Na prijímacích pohovoroch dostávali uchádzači o prácu rôzne otázky o tom, akú mali cestu, ako žijú, aké problémy práve riešia a pod. Keď pri odpovediach vzdychali a vyjadrovali tak ľútosť nad sebou a svojim životom, neboli prijatí. Všímate si ľudí, ktorí vzdychajú nad sebou? Ako rozprávajú o tom, že je svet nespravodlivý a druhí im ubližujú? Často sú to ľudia, ktorí si ubližujú sami – zbytočnou sebaľútosťou, pasivitou a negatívnym postojom k životu. Baťa chcel, aby si ľudia všímali to, čo je pozitívne, funguje a dá sa rozvíjať, aby hľadali cesty ako sa veci dajú zmeniť a nestrácali zbytočne čas vzdychaním a analyzovaním problémov pre akcie. Vzdychači berú často energiu svojmu okoliu a ak ich nezastavíte, budete mať vzdychajúcu firmu. Poznám celé rodiny, spoločenstvá a firmy, ktoré vzdychajú nad svojim osudom. Bolo by lepšie, keby ho zmenili.

Tí, ktorí by mali na vzdychanie nárok často rozdávajú silu a energiu druhým. Poznám jednu pani vzdychačku. Dobrí ľudia jej pomohli z dlhodobej nezamestnanosti, ona sa hodila na maródku a zamestnáva úrady svojimi sťažnosťami na tých, ktorí jej pomohli. Vzdychá, klame a osočuje ľudí. Poznám aj kňaza, ktorý prekonal v osemnástich rakovinu, neskôr infarkt, má tri bajpasy a nedávno mu operovali srdce. Nikdy nevzdychal nad sebou a svojim osudom, pomáha stovkám ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Niekedy bojuje s nepochopením úradníkov, niekedy s nevďačnosťou ľudí, ale rozdáva lásku a pomoc od rána do večera. Vladko Maslák nevzdychá.

Vzdychači vzdychajú od rána – nad počasím, politikou, Slovenskom, prácou, ktorá ich nebaví, nad svojim osudom. Vzdychajú však hlavne nad sebou. Nad svojou neschopnosťou tešiť sa zo života, nevďačnosťou za dary, ktoré dostali, nedostatkom odvahy vykročiť a lenivosťou rozvíjať svoje talenty. „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? Iz, 43, 18-19. Nelamentujme nad sebou, plačme nad hriechom tak, ako sv. František nad Láskou, ktorá nie je milovaná.“ Nevzdychajme, aj keď sme potupovaní, prenasledovaní a ohováraní, radujme sa a jasajme, lebo je možné, že raz nájdeme hojnú odmenu v nebi.“

0