Priatelia, podarilo sa mi osloviť a získať ľudí, ktorí vidia budúcnosť nových technológii a sveta preto, lebo ju tvoria. Teším sa na štyri akcie v budúcom roku. Každý účastník dostane detailné materiály aj pracovné podklady na to, aby tieto trendy dokázal uchopiť a použiť vo svojej firme. Rezervujte si miesto čím skôr – www.on.ipaslovakia.sk

Partnership_leaflet

Cyklus seminárov s expertmi, ktorí vytvárajú budúcnosť pre tých, ktorí chcú byť v budúcnosti úspešní

Cieľ: Ukázať ľuďom zmeny v oblasti technológii, spoločnosti, práce, vzdelávania a podnikania, ktoré prichádzajú v najbližších 10 – 20 rokoch a pomôcť im pripraviť sa na ne.

V prvom dni budú účastníci diskutovať s odborníkmi o uvedených témach, na záver dostanú všetky pracovné podklady v digitálnej podobe vrátane scenára a pracovného zošita, s ktorým by mali poznatky a inšpirácie do niekoľkých dní komunikovať a premeniť na akcie vo svojej firme, komunite alebo rodine

Moduly

  1. Exponenciálny svet a singularita – budúcnosť, ktorej kontúry už vidíme okolo seba, 28.3. 2019, Bratislava

Témy:

  • Transformácia, trendy a exponenciálne zmeny, ktoré prichádzajú
  • Prelomové technológie a ich následky
  • Transformácia spoločnosti a biznisu
  • Ako sa pripraviť na rýchle a neočakávané zmeny, ktoré prichádzajú
  • Svet nedostatku a súperenia vs. svet hojnosti a spolupráce

Hostia: Ján Košturiak, IPA Slovakia, Michal Meško, Martinus, Michal Hrabovec, Anasoft, Petr Beneš, 6D Academy, Ivan Košalko, Košalko Consulting, Dávid Šoltýs, Aeromonitor

  1. Digitálne technológíe, ktoré prichádzajú a ich následky, 6.6. 2019, Brno

Témy:

  • Digitalizácia a dematerializácia, cloudy a siete
  • Big data a umelá inteligencia
  • Blockchain
  • Virtuálna, rozšírená a zmiešaná realita
  • Digitálni asistenti a dvojčatá

Hostia: Filip Dřímalka, EF1, Boris Duľa, CEIT Žilina, Juraj Rosa, GoodAI, Michal Gregor, Žilinská univerzita, Ján Košturiak, IPA Slovakia, Jiří Marek, VUT Brno, Daniel Levársky, DealUnity, Samuel Slavkovský, MedialBase a Kryptomagazín

  1. Výroba budúcnosti a exponenciálne technológie, 12. 9. 2019, Praha

Témy:

  • Smart industry
  • Aditívna výroba
  • Prediktívna údržba
  • Kolaboratívne roboty
  • Inteligentné sklady a dopravné systémy

Hostia: Peter Mačuš, CEIT, Vladimír Levársky, Worksys, Jiří Marek, VUT Brno, Roman Dvořák, MM Spektrum, Ján Košturiak, IPA Slovakia, Norbert Brath, Spinea, Andrej Bielik, Stimba, Branislav Rabara, Bizzcom

  1. Exponenciálne organizácie – podniky budúcnosti, 20.11. 2019, Žilina

Témy:

  • Nové formy práce
  • Exponenciálne organizácie
  • Leadership a motivácia Y a Z
  • Inovácie, agilita, experimentovanie
  • Starý a nový svet pod jednou strechou
  • Sieťovanie a spolupráca

Hostia: Ján Košturiak, IPA Slovakia, Roman Stupka, PeStratEx, David Vrba, Red Button, Jan Mašek, Red Button, Ondrej Sočúvka, Google, Libor Witassek, DC Vision

Na seminároch budú diskutovať experti z Českej a Slovenskej republiky, ktorí majú reálne skúsenosti s expenenciálnymi technológiami v biznise. Medzi účastníkmi sú majitelia firiem, manažéri pre priemysel 4.0, inovátori a priemyselní inžinieri, vrcholoví manažéri medzinárodných firiem, IT experti a vizionári, experti zo siete našej Podnikateľskej univerzity, Nadace ZET, Red Button, Inovato a ďalší. Pre účastníkov chceme pripraviť digitálne podklady, s ktorými by mali po návrate s každého seminára usporiadať workshop vo svojej vlastnej firme a pripraviť si stratégiu postupných krokov do budúceho sveta. Možu to zvládnuť sami, alebo im v tom pomôžeme. Veci sa menia veľmi rýchlo a treba konať. Najväčším rizikom je dnes strach z rizika, experimentov, vykročenia do nekomfortnej zóny nepoznaného. V každej firme máme dnes firmu starú, ktorá obsluhuje našich zákazníkov a zarába peniaze, ale musíme budovať aj firmu novú, ktorá bude fungovať odlišne a bude zarábať peniaze v budúcnosti. Som prekvapený, koľko ľudí na vysokých miestach v podnikoch má len veľmi povrchné znalosti o trendoch, ktoré prichádzajú. Zmeny budú rýchle a neočakávané, podobne ako cunami a mnohé firmy dopadnú tak, ako nič netušiaci turisti na pláži. Na druhej strane vidím už dnes, že tí, ktorí pochopili zmeny vo svete biznisu, si uť dnes vytvárajú konkurenčný náskok v znalostiach, ktoré sa nedajú vyčítať z kníh, kúpiť alebo nainštalovať.

Očakávajme neočakávané

Prostredie, v ktorom sa učíme, pracujeme a žijeme formuje aj nás. Žijeme v rýchlom on line svete. A ten svet bude ešte rýchlejší a komplexnejší. Verím, že lepší. Náš dnešný svet vzišiel z nedostatku a súperenia, je to svet ničenia prírody a „ľudských zdrojov“ v záujme materiálneho rastu. Svet nedôvery a vlastnenia vecí. Je šanca, aby sme vytvorili svet hojnosti, zdieľania a spolupráce.

Vyrába sa stále viac individuálnych výrobkov. Môžu sa tak znižovať zásoby a nadbytočná výroba. Kedysi fungoval svet tak, že sa najskôr niečo vyvinulo, potom vyrobilo a predalo. Prichádza však doba, kde je to opačne – najskôr sa to predá, potom vyvinie a vyrobí. A všetko veľmi rýchlo. Tradičné hierarchické organizácie to nezvládnu. Fungujú rýchle a agilné siete. Podniky pripomínajúce väznice (zámky, dozorcovia, vynútená disciplína a uniformita) zostanú prázdne. Generácie Y a Z sú iné ako ich rodičia. Viac hľadajú slobodu. Chcú pracovať v sieťach na tom, čo ich baví a dáva im zmysel.

Svet, kde priemyselné podniky premieňali suroviny na odpad a vypúšťali do vzduchu smrad, zanikne. Odstraňujú sa zbytočné medzičlánky – môžeme komunikovať a obchodovať priamo, rýchlejšie a lacnejšie. Naše vnúčatá si budú klopať na čelo, keď im budeme rozprávať o tom, ako fungovali dnešné fabriky, banky a iné relikty starého sveta. Globálne sa budú presúvať informácie a lokálne sa bude vyrábať.

Zdieľanie autonómnych automobilov prináša lepšie využitie ich kapacity. Prinesie to menej áut na cestách, menej nehôd, parkovísk a viac zelených plôch. Výrobcovia už premýšľajú nad novými biznis modelmi. Namiesto plánovaného opotrebenia sa bude predlžovať ich životnosť a bude sa vyrábať menej áut. Čítal som, že Slovensko je Detroit Európy. Striaslo ma. Už dnes sa vymýšľajú služby, za ktoré budú platiť cestujúci v automobile. Nebudú auto vlastniť ani šoférovať.

Kto poznal pred pár rokmi firmy ako Uber, Airbnb, Netflix, Facebook alebo Alibaba? Uber je najväčšia taxi služba na svete, ktorá nemá ani jeden taxík. Airbnb je najväčšia hotelová sieť, ktorá nemá ani jeden hotel.

Peter Diamandis, autor knihy Hojnosť a zakladateľ Singularity University,  hovorí o 6D. Najskôr sa veci digitalizujú (digitized), potom sa dlho nič nedeje (deceptive) a prichádzajú pochybnosti a sklamanie. A potom náhle a rýchlo prichádza radikálna zmena (disruptive). Prebieha podobne ako exponenciálna krivka – najskôr pomaly, zdá, že sa nič nedeje a potom príde šok.

Po prelomovej zmene (disruption) prichádza dematerializácia (dematerialization) – máme funkciu, ale nepotrebujeme materiál. Všetko, čo nám kedysi zaberalo veľa miesta (kamera, mapa, magnetofón, televízor, počítač, knižnica) – nosíme dnes vo vrecku.

Ďalším krokom je demonetizácia (demonetization). Niektoré produkty a služby, za ktoré sa platilo, začnú byť pre zákazníka zdarma a celé odvetvia biznisu zaniknú – Amazon ohrozuje kníhkupectvá, Skype telekomunikačné firmy, iTunes obchody s hudobnými nosičmi, eBay kamenné obchody a pod. Premýšľate nad tým, kedy bude váš biznis freeware alebo nepotrebný? Ani doba kamenná neodišla do histórie preto, že sa minul kameň.

Napokon nastupuje demokratizácia (democratization) – to, čo bolo kedysi iba pre vyvolených si môžu dovoliť všetci. Deti v Afrike dnes majú lepší mobil ako americký prezident pred pár rokmi a môžu s nim študovať kurzy na MIT, Khan Academy alebo Stanforde.

Vedci a inovátori vypustili mnohých džinov z fľaše. Dialo sa to aj v minulosti, keď ľudia začali využívať silu vody, parný stroj, železnicu alebo elektrinu. Ľudia odchádzali z poľnohospodárstva do priemyslu, z priemyslu do služieb. Dnes je svet globálne prepojený, zmeny sú oveľa väčšie a rýchlejšie ako v minulosti. Digitálne technológie približne každé dve roky zdvojnásobujú svoj výkon. Technológie predbiehajú ľudí, legislatívu aj mentálne schopnosti tých, ktorí by chceli riadiť tento svet.

Píše sa, že stroje nahradia a ovládnu ľudí. Kooperatívne roboty, chatboty a umelá inteligencia skutočne preberajú mnohé činnosti ľudí – oslobodzujú ich od práce.  Aby ľudské bytosti mohli robiť prácu, ktorá je skutočne pre ľudí – tvoriť, dizajnovať, komponovať, vymýšľať, pomáhať druhým rozvinúť svoj talent, žiť kvalitný život.

Nové technológie musia slúžiť ľuďom a nie naopak. Technológie sú neutrálne, užitočnými alebo nebezpečnými sa stávajú až v rukách človeka. Aj umelá inteligencia, o ktorej hrozbe sa tak často diskutuje, sa učí z toho, čo robíme my. Je našim zrkadlom.

Prelomové technológie

Pred tridsiatimi rokmi založili v Stuttgarte bratia Bernd a Reinhard Beckerovci firmu AESOP. Pomáhal som im s vývojom simulačného softvéru SIMPLE++. Bol postavený na prelomovej technológii programovania a zvíťazil. Dodnes je tento program lídrom na trhu pod názvom PlantSimulation. Neskôr sme spoločne robili na 3D skenovaní a modelovaní priemyselných priestorov. História sa opakovala – mali sme v rukách technológiu, ktorá bola rýchlejšia a oveľa výkonnejšia ako existujúce spôsoby práce projektantov. Prelomové technológie zmenili pravidlá hry a vymenili hráčov.

Približne v rovnakom čase experimentovali naši kolegovia v Erlangene s komprimáciou zvuku. Vtedy netušili na čo to bude dobré a svoje riešenie nazvali MP3. Zásluhou tejto technológie klesol medzi rokmi 2004 a 2008 predaj CD s hudbou z 800 miliónov kusov na 400 miliónov a tržby z predaja hudby spadli z 12,3 miliardy USD na 7,4 miliardy. Ľudia si tak dnes užívajú hudbu z internetu a služby typu Youtube, Pandora alebo Spotify rastú. Kedysi sme si kupovali jedno CD za 10 eúr. Spotify má dnes za túto sumu 21 miliónov piesní.

Firmu Kodak vraj zničila digitálna fotografia. Za dve minúty dnes na svete vznikne viac digitálnych fotografií, ako počet analógových fotografií v celom 19. storočí. 15 ľudí vymyslelo Instagram, na ktorom dnes takmer 200 miliónov ľudí zdieľa miliardy fotografii a v tejto firme dnes pracujú tisíce ľudí. V Kodaku pracovalo v najlepšom období až 180 tisíc pracovníkov. Nakoniec Kodak vyhlásil bankrot a stal sa symbolom ignorancie prelomových technológií. Vraj ich zničila digitalizácia.

Pred pár týždňami som bol v Prahe na podujatí Future Port. Bolo tam 400 vystavovateľov nových technológií a 80 svetových expertov, ktorí prednášali o exponenciálnych trendoch a organizáciách. Chodil so mnou Ľubo Švec, majiteľ firmy Švec a spol. Skenoval nové príležitosti a technológie. A o dva dni sme už vo Vrábloch organizovali dvojdenný Design Sprint – workshop o príležitostiach, inováciách a budúcnosti jeho firmy. Každá firma je dnes hybridná a má dve časti – starú firmu, ktorá zarába peniaze dnes a obraz novej firmy, ktorá bude tvoriť budúcnosť. Sú v nich rozličné technológie, organizácia aj ľudia. V tej prvej sa viac plánuje, v druhej experimentuje. Prvá je hierarchická, druhá sieťová. V prvej sa hrá na istotu, v druhej sa riskuje. V prvej sú tradičné technológie, v druhej prelomové.

To, o čom hovorím, sú tzv. prelomové technológie (Clayton Christensen ich nazýva Disruptive Technologies), ktoré vytvárajú nové hodnoty pre zákazníkov, nové biznisy a rýchlo pochovávajú staré podnikateľské odvetvia, firmy a pracovné miesta. Za prelomovú technológiu sa označuje technológia, ktorá prekonáva a vytláča existujúce technológie. Prináša nové riešenia pre zákazníka, ktorá spočiatku nemajú výkonnosť existujúcich produktov, ale postupne ich úplne eliminujú na trhu.

V najbližších 20 rokoch prebehnú  v technike a spoločnosti zmeny, ktoré budú väčšie ako tie za posledných 300 rokov. Odborníci hovoria, že všetko, čo vieme v technike predstaviť sa stane. A ešte oveľa viac.

Všetko sa digitalizuje a urýchľuje. Za to, za čo sa kedysi platilo sa už neplatí. Disrupcia je nová norma – zlikviduj sám svoj biznis, postavený na starých technológiách a biznis modeloch, alebo to urobia druhí. Rýchlo a neočakávane, tak, ako zmietlo ľudí cunami.

Svetový inovačný guru, Clayton Christensen, predpovedá krach polovice tradičných vysokých škôl v priebehu 10 – 15 rokov. A zmiznú celé odvetvia a významné organizácie starého sveta. Končí sa perióda ropy a plynu, nastupuje energia zo slnka a vetra. Dáta, informácie a znalosti sú novou ropou a umelá inteligencia elektrinou.

Big data a umelá inteligencia.

Všade okolo nás sa zbierajú dáta – v mobiloch, senzoroch, kamerách, čipových kartách. Máme na svete vyše 15 miliárd zariadení na zber údajov a denne pribúda 7 miliónov nových. V roku 2020 by malo byť okolo nás 50 miliárd takýchto zariadení a trilión senzorov. Môžeme mať informácie o všetkom, všade a hocikedy. Dáta sú krmivom pre umelú inteligenciu, ktorá sa z nich rýchlo učí a preberá mnohé ľudské činnosti. Prácu stratia tí, ktorí robia rešerše, poradenstvo, právne služby, diagnostiku v medicíne, bezpečnosť a pod.

Nové formy mobility

V mobilite sa integrujú technológie – elektro auto, zdieľanie, zber dát o jazde a učenie sa umelej inteligencie, samoriadené autá, inteligentná sieť na uchovávanie energie. Toto je príbeh, ktorý ide viacerými smermi – drony, bezpilotné lietadlá, lietajúce autá, Hyperloop, SpaceX, Next a pod.

Medicína budúcnosti

Vyvíjajú sa prístroje na komplexné lekárske vyšetrenia v domácnosti, vďaka ktorým vraj poklesne počet návštev u lekára o 90%. Hovoríme o dekódovaní DNA ale aj o jej modifikácii a „výrobe kustomizovaných“ organizmov. Vraj sme poslednou generáciou, ktorá nie je od narodenia on line a nemá svoje telá prepojené so strojmi. Na jednej strane je dobré ak nepohybliví ľudia ovládajú svoje protézy mozgom. Je dobré, ak slepí budú znovu vidieť, hluchí počuť, vozíčkari chodiť a pacienti s chorým srdcom dostanú srdce umelé. Kde je hranica však týchto možností? Úvahy, že nanoroboty by mali prepojiť neokortex mozgu s počítačmi a umelou inteligenciou a lekári budú opravovať „technológiu človeka“ mi trochu naháňa strach.

Nové zdroje energie.

Ramez Naam hovorí o tom, že ceny elektrickej energie z veterných elektrárni klesli za posledných 35 rokov 15x a dnes tvoria cca 5% energie. Ceny elektrickej energie zo slnka klesli za 30 rokov 250 krát. Vietor aj slnko, ktoré máme zadarmo, nám dnes umožňujú vyrábať elektrickú energiu za 4 centy/kWh. Vietor bude vyrábať energiu v noci a slnko cez deň.

Blockchain

Technológia blockchain vznikla iba v roku 2009 a už sa o ňom hovorí ako o novom internete, decentralizovanej pravde a eliminácii zbytočných medzičlánkov. Predstavme si úplne nový internet, v ktorom sa zdieľajú informácie v decentralizovanej sieti, ktorá sa nedá manipulovať, je v nej absolútna bezpečnosť a dôvera. Nikto nemôže túto sieť cenzúrovať, manipulovať alebo zneužívať vo svoj prospech. Koľko problémov v obchode, bankách, poisťovniach, na polícii a súdoch by sa podarilo vyriešiť? Koľko medzičlánkov dokážeme vylúčiť? Budeme môcť obchodovať priamo, spravovať si svoju krajinu – bezpečne a transparentne. Lídrom v tejto oblasti je Estónsko. Prelomové technológie prichádzajú do všetkých oblastí života. Nemajú etiku a sú neutrálne. Budúcnosť môže byť lepšia, ako si vieme predstaviť. Ak sa lepšími staneme aj my.

Digitalizácia a automatizácia

Roboty a automaty nahrádzajú ľudí. Slovo robot má napríklad v množnom čísle dva tvary: roboty sú stroje vykonávajúce zložité operácie a roboti sú automaty podobné človeku, umelí ľudia. Sú často rýchlejšie, spoľahlivejšie a majú dlhšiu pracovnú dobu. Mali ľudom pomáhať v práci a napokon ich o prácu aj pripravujú. Právo na prácu majú stále viac stroje ako ľudia a zdá sa, že podiel automatov a robotov na tvorbe HDP sa bude zvyšovať. V IPA Stuttgarte som v laboratóriách vždy obdivoval budúcnosť, ktorú vytvárali – najskôr roboty a linky na montáž výrobkov, neskôr roboty a linky na demontáž a recykláciu, roboty na operovanie mozgu, servisné roboty na pomoc pacientom v nemocnici, dnes linky na výrobu ľudskej kože. Áno, budeme mať stroje nielen na výrobu strojov, ale aj na „opravovanie ľudí“ a výrobu náhradných orgánov. Nathan Myhrvold píše o zariadení „food compositor.” Nie je to automat, ktorý vám podá nazdobené jedlo podľa vášho výberu, je to „automatický” kuchár, ktorý vám jedlo aj vyrobí a vytlačí ako 3D tlačiareň. Odborníci odhadujú, že v roku 2050 dokáže len 5-10% svetovej populácie vyprodukovať všetko potrebné pre tých ostatných. Dnes máme miliardu ľudí bez práce, viete si predstaviť bez práce 9 miliárd ľudí?

Máme už aj smetiarske autá, ktoré nepotrebujú ľudí. Autá bez vodiča (driverless cars) jazdia bez nehody a rýchlo sa učia. Vírusy, ktoré denne napádajú naše počítače, píšu tiež roboti a roboti ich aj chytajú. Človek zasahuje len v špeciálnych situáciách. Študenti vytvorili program (robota), ktorý skenoval vedecké články v danej oblasti, urobil z nich rešerš a vygeneroval ďalší článok. Bol prijatý do vedeckého časopisu. Budeme mať automaty na písanie článkov? Vzniká taký nadbytok informácii, že sa vytvárajú automaty na čítanie kníh, článkov a internetu a ich rešeršovanie pre vedecké tímy, ktoré nebudú schopné urobiť túto prácu vlastnými silami. Roboti budú písať a roboti budú skenovať, podobne ako pri tvorbe vírusov a ich odstraňovaní. Existujú roboty na pasenie kráv, pestovanie kvetov a obilia, kosenie záhrad aj prechádzky so psami.

Problémom bola v minulosti spolupráca robota a človeka.  Zaistenie bezpečnosti stálo niekedy viac ako samotný robot. Aj v tejto oblasti vývoj pokročil, smerom tzv. kobotom – robotom kooperujúcim s ľuďmi.

Prístroje sa stále viac neobsluhujú zložitými príkazmi v klávesnice, ale rečou, gestikuláciou a mimikou. Stroj musí obsluhovať človeka, nie naopak. Ovládanie hlasom dnes nie je žiadnym veľkým problémom, roboty dnes cez kameru rozpoznajú aj náladu človeka a vedia reagovať na ňu. Rovnako sú schopné rozpoznať smer pohľadu človeka, analyzovať jeho gestá a mimiku. Takto vznikajú prístroje, ktoré budú fungovať podobne ako osobní asistenti. Fraunhofer inštitút IPA v Stuttgarte vyvinul napríklad care-o-Bot – robotizovaných asistentov pre imobilných ľudí, ktorí sú v každodennom živote odkázaní na pomoc druhých. Tieto roboty dokážu prestrieť stôl, servírovať nápoje, dvíhať telefóny, pomáhať pri pohybe, vstávaní z postele a pod. Aj klasické roboty vo výrobe zmenia svoj výzor – z  robotov izolovaných od ľudí, na roboty, ktoré spoja presnosť a výkonnosť súčasných robotov s mnohostrannosťou a inteligenciou ľudí. Ja by som radšej našiel v starobe opateru u mojich priateľov v Dobrom pastierovi v Kláštore pod Znievom ako medzi robotmi.

Robotika prechádza do medicíny – roboty na operovanie, robotické implantáty a protézy, mikroroboty vpúšťané do ľudského tela s cieľom lokálneho „opravovania poškodených“ tkanív a orgánov.

Profesor Michio Kaku popisuje pokusy z Mayo Clinic, kde sú pacientom s pomocou snímačov ECoG (elektrokortikogram) snímané signály z mozgu, s pomocou ktorých dokážu napísať písmená, na ktoré myslia. Ďalej vedci pracujú na tom, aby ľudia dokázali „mysľou“ písať slová a zobrazovať obrazce. S pomocou špeciálnych čipov braingate dokážu dnes vedci prepojiť mozog človeka s robotmi a prenášať mozgové signály na ovládanie robotických končatín alebo kurzora na počítači. Vzniká telekinéza – pohybovanie vecami ľudskou mysľou, ktoré môže napríklad nehybným pacientom výrazne uľahčiť život.

Inteligentné výrobné systémy a exponenciálne výrobné technológie

Ľudia, súčiastky, výrobky a stroje budú komunikovať medzi sebou bez potreby centralizovaného riadenia (smart labels, beacons) v inteligentnej sieti. Tradičné technológie výroby začína nahrádzať aditívna výroba, kde je možné lokálne vyrábať inak nevyrobiteľné a individualizované výrobky, ktorých náklady nesúvisia s vyrábaným množstvom. Do výrobných systémov nastupujú zber a spracovanie údajov v reálnom čase, big data, cloudy a umelá inteligencia, kolaboratívne roboty, prediktívna údržba, virtuálna a rozšírená realita. Aj tu platí, že globálne sa bude robiť biznis s dátami a ich spracovaním a lokálne s materiálom.

Vznikajú nové výskumné a študijné disciplíny pre aditívnu výrobu – napr.  claytronika (claytronics), ktorá sa orientuje na vývoj tzv. claytronických atómov (catómov). Ide o počítačové systémy alebo roboty s nanorozmermi, z ktorých sa budú dať vyrábať inteligentné 3D objekty na tzv. molekulárny assembleroch podobne ako dnes tlačia 3D tlačiarne.

Experti hovoria o revolúcii pod názvom Priemysel 4.0 a nemecký profesor Andreas Syska ich označuje za loď bláznov, bez cieľa a bez kompasu. Vo výrobe skončia pojmy ako výrobná dávka alebo pretypovanie stroja. Víťazí individualizácia, kde zákazník bude spolutvorcom produktu. Produkty budú modulárne, digitalizované, inteligentné budú medzi sebou komunikovať.  Výroba bude lokálna, s rýchlym doručením a bez zbytočných medzičlánkov. Produkty sa menia na služby, budú sa stále viac zdieľať, zvyšovať svoju spoľahlivosť a šetriť prírodu.

V minulosti sa znižovali náklady úspornými technológiami, ekonomikou veľkých výrobných množstiev a výrobou v krajinách s lacnou prácou. Globálny biznis bude s informáciami (co-creation) a vyrábať sa bude lokálne v mikrofabrikách. Súčasný cyklus vývoja a dodania automobilu sa zo 7 rokov skráti na 6 mesiacov, čas od objednávky k dodanou sa skráti z mesiacov na dni.

0