Študenti

Občas stretávam študentov. Sú rôzni. Niektorí sa naučia hocičo, len im treba ukázať správne strany v knihe. Keď však majú riešiť problém, ktorý v knihe popísaný nebol, tak sú bezradní. Iní sa z kníh až tak neučia, ale viac si všímajú veci okolo a premýšľajú. Vedia si často poradiť aj s problémom, ktorý v škole nepreberali. Raz som mal prednášku pre nadaných študentov na univerzite o zmenách a trendoch okolo nás. Vnímal som tieto zmeny ako úžasné príležitosti a na konci sa ma jedna vydesená študentka spýtala, či sa tejto pohrome nejako nedá vyhnúť. „Máš dve výhody, dievča,“ povedal som jej, „nič nevieš a si mladá, tak nelamentuj a podnikaj s talentom, ktorý si dostala.“

Občas mi napíšu nejakí študenti – niektorí vedia presne, čo chcú, iní píšu diplomovku a hľadajú „nejakú“ knihu. Sú študenti, ktorí sa chcú so mnou stretnúť, a ja im musím vysvetľovať aj adresu našej firmy a poschodie v budove. A sú takí, čo si ma odchytia na podnikateľskej konferencii, kde sa prihlásili ako dobrovoľníci.

Niektorí mi rozprávajú, aké je všetko ťažké. Iní majú vlastné webové a crowdfundingové stránky a podnikajú už počas štúdia. Niektorým rodičia vytyčujú a zametajú cestu. Iní svoju cestu hľadajú sami a vedia na nej napríklad pomáhať slabším a robiť rôzne dobrovoľnícke projekty.

Niekedy mám pocit, že čím viac času prežije mladý človek na univerzite, tým menej je pripravený na normálny život. Naučia ich tam veľa rozprávať a prezentovať a málo pracovať. Mnohí študujú rôzne nezmysly a päť rokov v škole ich vážne poškodzuje na celý život. Premýšľam, aký študijný odbor je najnebezpečnejší pre našu spoločnosť, a z toho, čo vidím, na Slovensku mi jednoznačne vychádza – JUDr.

Myslím si, že súčasní študenti sa budú musieť pripraviť na viaceré veci, ktoré naša generácia nepoznala. Pripravujú sa na prácu, ktorá ešte nemá názov, a riešenie problémov, ktoré nepoznáme a nie sú popísané v učebniciach. Budú musieť veľmi vyhodnocovať obrovské množstvo informácií a rýchlo sa rozhodovať v ťažko predvídateľnom svete. V piatok sme mali konferenciu a oslavu narodenín nášho učiteľa profesora Milana Zeleného. Diskutovali sme aj o tom, čo a ako učiť študentov. Zhodli sme sa, že by mali mať predmety typu „nájdite Garciu“. Zadať im „neriešiteľnú“ úlohu bez detailných inštrukcií a nechať ich samostatne hľadať postup riešenia.

Podľa mňa budú mladí potrebovať hlavne proaktivitu, empatiu, logické myslenie a schopnosť pochopiť problém a jeho príčiny, húževnatosť a prepájanie sa s druhými ľuďmi v sieti. Myslím si, že dôležitá bude aj schopnosť prepájať rôzne odbory, prekonávať staré a zabehané algoritmy riešenia problémov. Aj vo firmách si dnes začínajú šéfovia uvedomovať, že starú firmu, ktorá ich z minulosti doviedla do súčasnosti a zarába im dnes peniaze, treba rozvíjať. Popri nej však musia vytvoriť firmu, ktorá zruší starý biznis model, odpúta sa od minulosti a vytvorí budúcnosť. Ako vytvárať startupy vo firmách, ako do firiem začleniť študentov a vytvoriť z nich inovátorov? Na konferencii v piatok nám s dojatím náš učiteľ Milan Zelený všetkým povedal: „Využite príležitosti, ktoré sú okolo vás. Nenechajte si ujsť parník do budúcnosti. Minulosť nás už opustila, prítomnosť nás opúšťa, ale budúcnosť na nás čaká.“ A jeho slová boli pred našimi zrakmi napísané na slávnostnú tortu a rezonujú vo mne ešte dnes.

Myslím si, že študenti to zvládnu aj bez nás. Potrebujú si vyčistiť cestu do budúcnosti, ktorá je zablokovaná korupciou a komunistickými kariéristami, chrániacimi zlodejov, ktorí ich financujú. Ľudia v mojom veku väčšinou nadávajú v salónoch pri káve alebo pohári vína. Bezradne rozprávajú o bezočivých ľuďoch a o štáte výpalníkov a mafiánov. Hovoria o tom, že spoločnosť ide veľmi zlým SMERom, ale sami nič, okrem rozprávania, nerobia. Pridajme sa k našim deťom, ktoré sa už na to nemôžu pozerať, a pomôžme im zobrať si našu krajinu späť do vlastných rúk. Bez toho, aby sme vyšli do ulíc, to asi nezmeníme. Ja budem 12.6. o 17:00 so študentmi na Mariánskom námestí v Žiline. Budete tam aj vy?

protest