Otvoriť oči

Anthony de Mello hovorí o tom, že duchovná cesta je cesta prebudenia. Väčšina ľudí, aj keď to netuší, spí. Celý život. Nikdy neuvidia krásu sveta a nepochopia, že veci sú také aké majú byť. Vo svojej knihe Bdelosť píše, že život je jedna veľká hostina. A najsmutnejšie je, že väčšina ľudí umiera hladom. Netreba lamentovať nad sebou, treba sa prebudiť aj keď to bolí. Stratíme možno veľa ilúzii o sebe samých a odrazu pochopíme, že svet je iný ako predstavy, v ktorých sme od narodenia žili a nálepky, ktoré sme my prisudzovali ľuďom okolo nás a oni nám.

Rozprávajte niekomu o krásnej dovolenke alebo chuti jedla. Slovami to nepopíšete. Ako často niekoho posudzujeme, presviedčame o svojej „pravde,“ namiesto toho, aby sme sa snažili porozumieť veci. Koľko vášnivých až nenávistných diskusii vedú „spiaci“ ľudia na rozličné témy – radi posudzujú sťahovanie utečencov, iné náboženstvá alebo kultúry. Možno by bolo dobré pochopiť, že sú veci, ktoré sa nedajú vyjadriť slovami. A ľudia zbytočne trpia. Len kvôli nálepkám a tomu, že sa neprebudili. Keď sa prebudia, tak pochopia, že veci sú také aké majú byť. Chvály a lichôtky prestanú robiť dobre, kritika a zlé veci prestanú bolieť. Nedá sa vysvetliť všetko to zlo a trápenie na svete, hlad alebo vojny. Naša myseľ toho nie je schopná, je to tajomstvo a ktoré nás presahuje, ale práve v utrpení je pri nás Pán najbližšie. Niektoré veci sa nedajú vyjadriť slovami, ktoré sme sa naučili. Vo východných kultúrach sa hovorí, že „ tí čo vedia nehovoria, a tí čo hovoria, nevedia.“ Tomáš Akvinský vraj celé roky na konci života nehovoril. Bol prebudený a pochopil. Všimnite si, koľko zla vzniká len preto, že ľudia nepochopili, nevedia, zbytočne hovoria a konajú proti druhým.

Robíme knižku s Tomášom Hajzlerom a on mi do textu dáva svoje poznámky. Píše mi, že by som nemal ľudí nazývať hlupákmi alebo používať slová – je to tak, všade, vždy a pod. Slová, z ktorých cítiť pýchu a neomylnosť. Občas sa zahanbím, ale som rád za tento dar. Teším sa na stretnutie s Tomášom aj s vami v Žiline.

Pýcha a sebavedomie, že všetko dokážem a vyriešim sám, ma vždy priviedli k problémom a pádom. Ale aj oni môžu viesť k vytriezveniu, pokore a pochopeniu, že človek by si nemal privlastňovať zásluhy Boha vo svojom živote. Čo máme teda robiť? Nesnažiť sa zbytočne súdiť druhých a formovať ich, ale pracovať radšej na prebudení a premene seba samého. Tomáš Kempenský vo svojej knihe Nasledovanie Krista hovorí: Nedôveruj svojej vedomosti alebo chytráctvu kohokoľvek živého, ale radšej ver milostivému Bohu. On pokorným pomáha, ale hrdých ponižuje. Pokorný žije v stálom pokoji, ale v srdci pyšného búri často závisť a hnev.

Otvoriť oči znamená prestať sa pozerať na svet svojou optikou, ale prijímať ho taký aký je. Svet nie je zlý, problém je v nás. Často nás svet zraňuje a my ho chceme naprávať. Netreba – všetko je tak ako má byť. Ani svet by nás nemal prehnane poháňať očakávaniami, ktoré musíme bez výhrady splniť. Poznám ľudí, ktorí sa neprebudili – len bežia a bežia, tak ako pokrikuje dav okolo nich. Nevedia povedať nie a mnohí sa zastavia až keď padnú. Aj ja mám vyše 100 dní v roku, keď som 8 aj viac hodín denne na seminároch a workshopoch medzi ľuďmi. Snažím sa byť pripravený, sústredený a mnohé problémy si zo stretnutí nosím domov. Niekedy som ako rozobratý na súčiastky a potrebujem sa znovu spojiť a zaceliť. Cez mail, internet alebo SMS ma však ľudia a ich problémy nájdu všade a ja sa nemám niekedy kam schovať. Ako keď slimákovi rozbijú domček. Buď opatrný, hovorí mi kamarát Martin. A ja len mávnem rukou a myslím si, že vždy všetko zvládnem sám. Nezvládnem. Potrebujem podporu od Pána aj ľudí okolo seba. Nie som ignorant ak nebudem reagovať na množstvo vašich podnetov priatelia. Som v domčeku. Aj týchto dňoch – z bicykla pozorujem labuť na rieke Morave, obdivujem prírodu v lesoch Chřiby, potulujem sa po Kroměříži a okolí. Všetko je tak ako ma byť. V posledných rokoch pomaly otváram oči a začínam chápať, že nie je dobré prispôsobovať svet sebe ani seba svetu. Lepšie je nechať veci tak, hľadať pokoj a niekedy nerobiť vôbec nič. Iba sa dívať a obdivovať všetku tu krásu okolo. A radím to, v týchto krásnych jesenných dňoch, aj vám.