Malé deti sa neustále niečo pýtajú. A dospelým to občas lezie na nervy. A občas ich zahriaknu, aby sa stále nevypytovali. Aj vetu „daj pokoj a nevymýšľaj“ vyslovila učiteľka v škole, ktorej vadil aktívny žiak. Možno aj vám niekto povedal: „To je ale hlúpa otázka.“ A tak sa deti postupe učia správne odpovede a prestávajú klásť otázky. Odpovede sú dnes komoditou, ktorá je rýchlo dostupná aj z mobilu vo vrecku. Sú ľudia, ktorí majú radosť z toho, že im dá umelá inteligencia zlú odpoveď a poukazujú na to, že halucinuje. Lenže často je to výsledok zle sformulovanej otázky.

Pri inovačných projektoch som sa stretával často s tým, že obchodníci alebo technici mali odpovede, ktoré neboli správne. Vyjadrovali ich skúsenosti, preferencie a názory, ale nie zákazníkove. Problém bol, že pri návšteve zákazníka nemali často pripravené správne otázky. Správne odpovede nás držia v minulosti, správne otázky nám otvárajú budúcnosť. Poznáte to? Takto to robíme už roky a stačilo to. Dotazníky nám ukazujú, že zákazníci sú v podstate spokojní s našimi produktmi a službami, len objednávky nejako klesajú. Marže a zisky sa znižujú, ale musíme prečkať zlú dobu, ktorá prišla. Máme toho veľa, nemáme čas na inovácie. Nové technológie nás môžu aj ohroziť, nie sú ešte dostatočne otestované, radšej buďme opatrní a počkáme.

Takéto odpovede nič neriešia, iba spôsobujú narastanie problémov. Pýtať by sme sa mali na to, čo trápi našich zákazníkov, aké problémy riešia, aké majú stratégie a ciele, ako pracujú a čo by chceli vo svoje práci zlepšiť. Zlá doba neprejde, svet sa mení a už sa nevráti späť. Musíme sa pýtať na to, aké sú nezvratné zmeny na trhu, u zákazníkov, v dostupných technológiách a preferenciách a správaní ľudí. Strach z nových technológií máme nahradiť zvedavosťou a experimentovaní, kde nájdeme odpovede na potrebné otázky. Nehovorme, že nemáme na niečo čas, pýtajme sa ako si tento čas môžeme vytvoriť.

Naše podniky sú plné odpovedí a právd, ktoré už dávno neplatia. Naučme sa pozerať okolo seba a nehanbime sa pýtať ako malé deti. Ak nekladieme otázky, stagnujeme. Ak nezlepšujeme život človeka, neinovujeme.

Takto sa pýtali mňa v Sloan MIT Review CZ:

MIT SMR CZ 25-01 - Kosturiak 19