S rozmachom firmy Baťa v ťažkých časoch sa spájajú hlavne mená dvoch bratov – Tomáša a Jana Antonína Baťovcov. Firmu však videli aj Hugo Vavřečka, Dominik Čipera, František Lydie Gahura, František Štepánek, Vincenc Jaroněk, Josef Hlavnička a ďalší.

Firmu Baťa postavili na tom, čo poháňalo celú evolúciu – na ľuďoch a ich spolu-práci. K ľuďom sa Tomáš vyjadril takto: „Při své práci neměl jsem na mysli vybudování závodu, ale lidí. Vybudoval jsem člověka, aby byl výkonnější a lépe sloužil zákazníkům a on potom vybudoval závod. Hlavní úlohou organizátora je, aby vytvořil morální a psychologickou základnu, na níž by se jeho spolupracovníci mohli zdárně rozvíjet.“ Jan Antonín zdôrazňoval pridanú hodnotu práce: “ Dějiny nás nebudou posuzovat podle toho, jak jsme uměli řečnit, ani podle toho, jak jsme uměli jedněm dávat, co jsme druhým vzali. Budou nás posuzovat podle práce, kterou vykonáme. Práce nás spojuje. Politika nás rozděluje, práce nechť nás spojí.

Od roku 1990 chodievam na semináre a konferencie o Baťovcoch. Zaznievajú tam krásne myšlienky, ktoré sú podrobne rozpísané v mnohých výborných knihách. Tomáš Baťa vytvoril z malej obuvníckej dielne svetovú firmu za 25 rokov. U jeho „nasledovníkov“ sa za 36 rokov  z jeho myšlienok nepodarilo preniesť do praxe takmer nič.

Ľudia chodia na školenia, ale nemenia svoje postoje a správanie. Šéfovia nie sú hodnotení za to, čo naučili seba a svojich spolupracovníkov. Obchodné oddelenia pasívne vybavujú objednávky, ale nemajú baťovské schopnosti objavovať a dobýjať nové trhy. Koľko našich spolupracovníkov ovláda ku svojmu materinskéhu jazyku dve cudzie reči? Koľkí manažéri v našich firmách ručia vlastnými peniazmi za svoje chyby a chyby svojich spolupracovníkov? Koľko oddelených oddelení bojuje o svoje odmeny a bonusy bez toho, aby merali a zvyšovali spoločne vytvorenú pridanú hodnotu?

Väčšina manažérov vie presne definovať svoje predstavy o plate a rôznych bonusoch. Ale nemajú jasnú predstavu o tom, čo majú naučiť a ako majú zmeniť správanie ľudí okolo seba? Baťovskí manažéri nemali pri sebe armádu drahých externých školiteľov, koučov a poradcov a dokázali to.

Rozhodol som sa, že sa budem vyhýbať seminárom, kde sa hovorí o Baťovcoch bez toho, aby sa niečo reálne zmenilo. Našiel som však jednu organizáciu, kde sú Baťovci, aj keď tam slovo Baťa nikdy nepadlo. Volá sa Dobrý pastier. Ľudia sa tam vzdávajú zlozvykov a závislostí, ktoré sa budovali roky a dokážu sa meniť na lepších ľudí. Opravujú staré domy a veci, vytvárajú hodnoty, silnejší pomáhajú slabším, budujú pevnú komunitu. Mladí muži a mladé ženy prešli vo firme Baťa tvrdým výcvikom – boli hodnotení v škole, v práci aj na internáte, učili ich budovať si dobré návyky, hospodáriť s časom, s peniazmi a spolupracovať. Všetci nevydržali, tak ako nevydržia niektorí v Dobrom pastierovi. Ale tí, čo vydržali boli odmenení. Baťa objavoval a rozvíjal v ľuďoch to najlepšie. Vladko Maslák robí to isté. Baťa si vyberal najlepších, Vladko najhorších. Nestačí mať krajšie prezentácie a tabuľky – musíme od základu zmeniť naše správanie. Poznám podnikateľov, ktorí by chceli byť ako Baťovci. Snažia sa postarať o ľudí, ktorí v ich podniku pracujú. Lenže Baťovci učili svojich ľudí, aby sa postarali sami o seba a niesli zodpovednosť za svoj život a pracovnú oblasť, ktorá im bola zverená. Nedarí sa nám uviesť Baťovské princípy do našich podnikov. Máme sa príliš dobre a zleniveli sme.

23