Žiaden veľký duch nie je bez trošky bláznovstva, povedal Seneca. Blázni sa vymykajú štandardným pohľadom na svet. Založia firmu bez peňazí, natočia film na mobil alebo vytvoria prototyp výrobku z vyhodených súčiastok. Vidia svet inak, ako tí, ktorí chodia po vychodených chodníčkoch. Vyzerajú ako blázni, pôsobia tak na ľudí, najskôr sa im smejú, neskôr ich berú vážne a nakoniec im závidia. Sú to tí, čo menia svet. Už dávnejšie som takého stretol. Vyzeral ako Pierre Richard, neustále si niečo písal do notesa a organizoval. Bol vtedy spolumajiteľom firmy Ryba Žilina, kde riadil výrobu. Vymýšľal nové recepty rybacích výrobkov a rôzne technické zlepšenia vo výrobe. Keď ich supermarkety tlačili k nízkym cenám a zmenám receptov, nazval ich výpalníkmi a vymyslel poctivú Žilinskú Tresku exclusive. Jeho receptúry sú pikantné šaláty s arabským korením alebo treska v rožku.

Zobral ma kedysi k Jankovi Šlinskému do skupiny „bláznov“ pod značkou Agrokruh. A rozprával o farme, ktorú tam chce postaviť, v dome z Fullerovej konštrukcie. Hovoril o prepájaní farmárov na Slovensku a o tom, že ľudia by mali jesť zdravé veci. Vymýšľal nové modely pojazdných predajní a výdajných automatov, aby sa čerstvá zelenina a ovocie dostali k zákazníkom bez zbytočných medzičlánkov. Raz prišiel s biznis modelom zbierania a spracovania hliníkových obalov z potravinárskych výrobkov a vymyslel Alina. Vymyslel video, navštívil známych ľudí a prehovoril ich, aby pomáhali jeho projektu, prepojil školy a vymyslel súťaže pre deti, vytlačil propagačné letáky a vyrazil pamätné mince. Na to, že už má dôchodkový vek, celkom dobrý záber. Alino deti učí, že recykláciou 1kg hliníka pomôžeme prírode tak, že ušetríme 8kg suroviny, z ktorej sa hliník vyrába (ruda bauxit), približne 14 kWh elektrickej energie, 4 kg chemikálii, znížime množstvo emisií CO2 o 15 kg a zamedzíme vzniku 2 kg odpadu (tzv.červený kal). Deti súťažia v školách a nazberali už desaťtisíce kilogramov hliníkového odpadu.

S takýmito ľuďmi sa nenudíte. Každý nápad v diskusii prináša ďalšie nápady a nové biznis modely. Veci však nezostávajú iba na papieri alebo v hlave. Napriek dôchodkovému veku Marián Beniač vytrvalo obchádza množstvo ľudí a vťahuje ich do svojich plánov – od kamenných mlynov, cez pečenie chleba, zdravé šťavy a šaláty, až po nové konštrukcie zariadení a domov z Fullerovej konštrukcie, kompostovače, výrobu konopného stavebného materiálu. Takýto ľudia nepoznajú rozpor medzi prácou a životom, nevedia, čo je víkend alebo dôchodok, nemajú medze, ktoré by sa nedali prekonať. Marián mi kedysi hovoril, že každý deň cvičí a modlí sa, žije zdravý a užitočný život.

Koľko podobných ľudí ako Marián chodí okolo nás? Neuspokoja sa s tým, aký je svet okolo nich. Nenadávajú ale robia. Nesťažujú sa a tešia sa zo života. Mnohí ich považujú za bláznov, ale bláznami sú oni – pasívni negativisti, cynici, ktorí rezignovali na myšlienku, že svet môže byť lepší, ak sa o to budeme snažiť.