Neviem…

Slovo neviem som kedysi takmer nepoužíval. Myslel som si, že viem. A keď som nevedel, tak som to nepriznal. Dnes viem, že neviem. Príde za mnou mladý podnikateľ s otázkou, či má dobrý biznis model. Neviem. Záleží na tom, čo s nim urobí alebo neurobí. Poznám ľudí, ktorí vedia všetko vysvetliť. Nie, že by tomu rozumeli, ale vidia veci veľmi zjednodušene. Občas posudzujeme druhých ľudí, ich vlastnosti, správanie alebo schopnosti. A takmer nič o nich nevieme. Veľa vecí vyzerá zvonka inak ako zvnútra. Mnohé veci pochopíme až časom, nie hneď. Je preto lepšie povedať neviem, ako sa tváriť, že mám patent na rozum a rozprávať nezmysly. Možno je lepšie nehovoriť vôbec nič. Len počúvať a vnímať okolitý svet. Ponárať sa do neho a uvedomovať si aký je rôznorodý a zložitý. Ako naše myšlienky a slová nestačia na to, aby sme ho dokázali popísať.

Je ťažké ponúkať druhým ľuďom poradenstvo a školenia, keď viete, že neviete. A oni si myslia, že viete. A ešte vám chcú za to zaplatiť. Vašou výhodou je iba to, že viete iba trochu viac alebo niečo iné ako oni. Mal som z toho nervy, keď som začal zisťovať, že toho, čo neviem, je oveľa viac ako toho čo viem. A pochopil som, že keby som aj zrýchlil technológiu čítania kníh a zlepšil svoju schopnosť učenia sa, aj tak to nezmením. To, čo vieme dosiahnuť svojimi schopnosťami bude vždy obmedzené, to, čo môžeme dostať zhora je nesmierne. Naše schopnosti teda nie sú dané len tým, čo sme sa naučili, ale aj tým, čomu sa otvárame a čo nás presahuje. Každý si to nazýva rôzne  – Duch svätý, dotyk Boha, spojenie sa s večnosťou, moc podvedomia alebo sila prítomného okamihu a pod.

Všimli ste si, že niektorí ľudia, voči ktorým ste spočiatku cítili nejaké predsudky, boli nakoniec iní, ako ste si mysleli? A veľa príbehov malo úplne iné príčiny a následky, ako to vyzeralo pri povrchnom posudzovaní. Aj história poznávania sveta nám ukázala cestu od toho, že všetko sa točí okolo nás, k tomu, že sme iba súčasťou niečoho obrovského a nepochopiteľného. Stále lepšie ďalekohľady, mikroskopy a metódy skúmania nám ukazujú, čo všetko ešte nevieme, ale často aj to, že to, čo sme vedeli neplatí.

Slovo neviem nevyjadruje rezignáciu na poznávanie sveta, ani pasivitu alebo lenivosť. Iba uvedomenie si toho, že máme byť opatrní vo svojich vyjadreniach o tom, ako funguje svet, akí sú druhí ľudia a aké výsledky prinesú naše projekty. Je lepšie viac počúvať, vnímať, skúmať, nechať sa poučiť, snažiť sa pochopiť, počkať, ako poučovať, rozprávať a tváriť sa, čo všetko viem, aj keď nič neviem.

Takže priatelia, už viete, že neviem. Tak neviem, či si ma niekedy pozvete na nejaký spoločný projekt alebo konzultáciu. Keď som bol mladý, videl som často iba jedno správne riešenie, dnes vidím mnoho prepletených ciest. A ani neviem, ktorá je najlepšia. Môžeme spoločne hľadať, pretože vedieť, že neviete je lepšie ako to nevedieť. Keď sme si sebou istí a myslíme si, že všetkému rozumieme, tak sme sa ochudobnili o mnohé prekvapenia a zázraky. Keď pochopíme, čo všetko nevieme, tak sa z nás stávajú znova deti, ktoré môžu každý deň prežívať krásny sen objavovania toho, čo nám bolo skryté.

Včera som sa po čase znovu katapultoval z bicykla na šmykľavej horskej ceste a obnovil som si pocit, že ani po tisícoch kilometrov nie som majstrom horskej cyklistiky.

Objavovať nové veci budeme aj na budúci týždeň na našom Fóre kvality, seminároch o Baťovcoch. V Ďalšom týždni máme Akadémiu dobrého pastiera, kde bude mojim hosťom maliar Stanko Lajda, potom Brain Breakfast, kde privítam Staňa Bízu, ďalej nasleduje seminár o sile zjednodušovania v Žiline a seminár o digitálnych technológiách v Brne. Teším sa na vás, ktorí viete, že neviete a hľadáte.

foto: Miroslav Saniga