Naša Katolícka

Som strojár a celý život sa zaoberám inováciami a podnikaním. Nemyslím, že naše školy a univerzity by mali pripravovať ľudí na prácu v automobilkách a železiarňach. Tak niekedy pôsobí diskusia o vzdelávaní a školstve, v ktorej dominujú hlasy zamestnávateľov a výrobných podnikov. Viem, že mnohé podniky majú problémy s nedostatkom pracovníkov aj s kvalitou technického vzdelania. V Nemecku to už dávno vyriešili tak, že majú dve skupiny vysokých škôl – univerzity, ktoré pripravujú študentov širšie, viac teoreticky s orientáciou na výskum a Hochschule, ktoré pripravujú študentov hlavne na pracovné pozície v podnikoch. Myslím si, že škola má deti pripravovať hlavne na život. Mnohé činnosti, ktoré dnes vykonávajú ľudia v podnikoch, budú čoskoro robiť roboty a umelá inteligencia. Myslím si, že naše deti budú v budúcnosti potrebovať hlavne tieto disciplíny – sebapoznávanie, empatia, rozlišovanie dobrého od zlého a rozhodovanie, riešenie nových problémov, spolupráca, kritické myslenie, kreativita, agilita, proaktivita a podnikateľstvo.

O životoch ľudí v budúcnosti nebudú rozhodovať nové technológie, o ktorých sa tak intenzívne diskutuje, ale ľudskosť a citlivosť k svetu okolo nás. Filozofia, teológia, pedagogika alebo sociálna práca budú dôležitejšie ako programovanie robotov alebo údržba dronov. Striedmosť v spotrebe a úspornosť vo výrobe a logistike budú viac, ako rast HDP a bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí a znečisťovanie životného prostredia odpadkami, emisiami a klamstvom. Korene dnešnej Európy sú v kresťanských kláštoroch. Budúcnosť Európy je v kresťanských komunitách.

Naše deti treba učiť to, čo vytvorili velikáni ako Sv. Augustín, Benedikt z Nursie, Tomáš Akvinský, František z Assisi, Ignác z Loyoly, Peter Faber, František Xaverský, Fillipo Neri, Jozef Kalazanský alebo Don Bosco. Budúci podnikatelia a manažéri by mali študovať Sociálnu náuku Cirkvi, Benediktovu Regulu alebo Duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly. Mladí ľudia, ktorí objavujú svoje talenty a hľadajú svoju cestu, môžu veľa čerpať z princípu a fundamentu, spytovania svedomia alebo rozlišovania od svätého Ignáca, podnikatelia nájdu veľa inšpirácii v benediktínskych kláštoroch a tí, ktorí pracujú s mládežou napríklad u Saleziánov. Slovensko nie je také bohaté, ako Nemecko, Európska únia alebo USA. Nemci nás učia vyrábať autá, európski úradníci (podobne ako kedysi sovietski súdruhovia) sa nás dnes snažia vychovávať v oblasti liberálnej „tolerancie“ a Američania nám predávajú svoje stíhačky. Možno, že príde čas, keď ich my budeme učiť spoznávať Ježiša Krista a Jeho Matku, svätcov, ktorí vybudovali kultúru Európy a ich učenie. Mnohí ľudia v západnom svete majú veľké autá a domy, ale prázdne srdcia. Spiritualita je v našich životoch dôležitejšia, ako produktivita. Sme jediné živé bytosti na svete, ktorým dal Stvoriteľ svoju schopnosť tvoriť. Ľudské vedecké objavy a inovácie však musia byť v súlade s princípmi, ktoré tomuto svetu vtlačil Stvoriteľ. Ešte nám spadne veľa babylonských veží, kým pochopíme, že bez Boha je naše úsilie márne. Naša spoločnosť je bohatá, ľudia majú veľké sebavedomie, moc a pýchu, stavajú stále vyššie „veže,“ ktoré budú padať s veľkým rachotom. Nehovorme o krízach. Pochopme, že pýcha predchádza pád, že spolupráca so zlom vedie k hriechu a deštrukcii.

Napriek rôznym rečiam liberálov o tom, že sa naša viera mení na tradície a spievanie Tichej noci na Vianoce v kostoloch, som svedkom opačného trendu. Máme na Slovensku unikátne spoločenstvá a projekty mladých ľudí (Campfest, Godzone), Kolégium Antona Neuwirtha, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Katolícku univerzitu, Spoločenstvo kresťanských podnikateľov Ľuba Klieštika, Spoločenstvo pri Dóme Sv. Martina, časopisy Cesta+, Zrno, alebo Postoj, veľké kresťanské osobnosti – Anton Srholec, Titus Zeman, Andrej Hlinka, Anton Neuwirth, Ladislav Hanus, Marián Kuffa, Vladimír Maslák, Peter Gombita, Juraj Malý, Ján Chryzostom Korec, Ján Babjak, Róbert Bezák, Cyril Vasiľ a další. Toto všetko máme, aby sme sa spájali a menili svet.

Žijeme vo svete kde sa všetko globalizuje a štandardizuje. Na mnohých školách sa učia rovnaké veci z rovnakých kníh. Potrebujeme rôznorodosť, návrat ku koreňom, ísť z povrchnosti do hĺbky, potrebujeme prepájať obory a vytvárať úplne nové disciplíny vo vede, výskume a výučbe. Mnohé školy pripravujú špecialistov a technokratov, ktorí nerozumejú súvislostiam v svojom okolí. Niektoré svetové univerzity dnes ovládajú neomarxisti, učia sa tam čudné veci a študenti na nich píšu petície na odvolenia profesorov, ktorí nemajú „správne“ názory a postoje. Niekedy mi dnešný svet pripomína obdobie vedecko – technickej revolúcie a súdruhov, ktorí chceli rozkazovať vetru a dažďu. Dúfam, že nezažijeme podobné scény, ako z kultúrnej revolúcie v Číne, kde študenti zosmiešňovali a ponižovali svojich profesorov za ich názory.

Máme na Slovensku jednu malú univerzitu. Písali a hovorili o nej rôzne veci. Spoznal som na nej zaujímavých ľudí, ktorí robia výbornú prácu. Je to naša univerzita – Slovenská a katolícka. Jej budúcnosť nezávisí od neprajníkov, ale od toho, čo dokážu jej učitelia, študenti a partneri. Katolícke univerzity alebo fakulty sú v takmer 100 krajinách sveta. A prinášajú kvalitné výsledky. Verím, že taká bude aj naša Katolícka univerzita. Namiesto kritizovania sa jej snažme pomôcť. Aby sa naše deti nestratili v pretechnizovanom svete. Aby naši učitelia otvárali žiakom okná k poznaniu. Aby sme sa naučili podnikať s ľuďmi na okraji spoločnosti tak, ako to učil sv. Peter Faber (1506 – 1546). On zdieľal s Ignácom z Loyoly a Františkom Xaverským na univerzite v Paríži ubytovanie. Stal sa spoluzakladateľom Jezuitov a je považovaný za patróna podnikateľov. Keď Peter Faber v meste Mainz videl asi 6500 žobrákov a veľkú chudobu, žiadal od ľudí, aby mali silnú vôľu pre podnikanie s bezdomovcami a chorými ľuďmi. Hovoril o tom že chudobným nestačí variť polievku, ale treba s nimi zakladať podniky. Faber hovoril o podnikateľoch ako o tých, ktorí dostali talenty a dary od Boha a rozvíjajú ich pre dobro. Jeho vízia podnikania bola, aby podnikatelia nemysleli len na to, ako “zvýšia hodnotu pre akcionárov” a snažili sa byť bohatí; ale aby každý deň vstávali z postele a cítili požehnanie pomáhať svojim spoluobčanom, využívať svoje talenty, podporovať svoje rodiny a zmierňovať chudobu v komunitách kde žijú.

Strážme a rozvíjajme si našu univerzitu. Katolícku a slovenskú. Katolícka univerzita už vo svojom názve vyjadruje to, čo vytvára celok, univerzálnosť, ktorá nás presahuje. Ja v nej cítim aj veľké srdce, ktoré, nám Slovákom, otvoril jej bývalý rektor, Pán profesor Tadeusz Zasępa. Mohla by byť majákom svetla medzi babylonskými vežami. Mohla by spájať opravárov sveta. Mohla by nám pomôcť objaviť poklady, o akých sa nám dnes ešte ani nesníva.