Len aby sme nezbohatli

Sedel som nedávno s kamarátom z Valašska. Žije na dedine a so starostom chceli maštale po skrachovanom družstve a presvedčiť ľudí v obci, aby si každá rodina kúpila jednu kravu za desaťtisíc korún. Kravy by spásali lúky, na družstve by sa robili syry, chovali prasatá a morky a vyrábali klobásy. Mali to technicky aj finančne premyslené, ale nevyšlo to. Ľudia sa báli, že by na tom niekto zbohatol. V mnohých dedinách chátra obecný majetok z podobného dôvodu – niekto by na ňom mohol zbohatnúť. Rozprával nám pred časom jeden podnikateľ, ktorý chodil do spoločenstva kresťanských podnikateľov. Modlili sa, ale podnikanie im nešlo. Modlitba je dobrá, ale treba k nej pridať aj prácu, učenie a rozvíjanie svojho talentu. Keď sa podnikateľovi začalo dariť, prišli za nim členovia spoločenstva s tým, že sa za neho modlia, aby ho peniaze nepokazili. Oni boli pred pokušením peňazí uchránení, veď podnikali a nič nemali. Väčšina ľudí pochopí, že skutočné bohatstvo sa nemeria peniazmi ani majetkom. Napriek tomu, sú peniaze potrebné. Keď začne mladý človek podnikať a povie si, že peniaze nie sú dôležité a nebude ich sledovať, tak môže skrachovať a ohroziť svoju rodinu hneď na začiatku. Je veľa úspešných podnikateľov, ktorí skrachovali hneď na začiatku (Baťa, Ford) a sú aj úspešní ľudia, ktorí nedokončili školu (Jobs, Gates, Zuckerberg, Ellison, Dorsey, Spielberg). To, že niekto skrachoval, alebo ho vyhodili zo školy, však nie je skutočná príčina jeho neskoršieho úspechu.

Neviem si predstaviť ako môže niekto rozvíjať firmu a zamestnávať ľudí bez toho, aby zarábal peniaze. Samozrejme, že záleží na tom, čomu dáme prioritu – zarábaniu peňazí alebo rozvoju ľudí a ich potenciálu. Keď sa sústredíme len na výsledky, môže byť úspech krátkodobý. Sústredenie sa na ľudí prináša dlhodobé výsledky. Vo štvrtok sme v našej firme mali Design Sprint. Viacerí ľudia sa vyjadrili, že by chceli pracovať vo firme, ktorá ja ako rodina. Hovorili o dôvere, vzájomnej súdržnosti, pomoci a stabilite. Myslím si, že je niekoľko pilierov, ktoré sú rovnaké v rodine aj vo firme – deti postupne nahrádzajú rodičov, rodičia odovzdávajú deťom hodnoty, rituály a kultúru, deti získavajú nové znalosti a posúvajú svet rodičov ďalej a toto všetko by nefungovalo, keby rodina nedokázala spravovať svoj rozpočet. Verím, že aj v našej firme sa budeme viac venovať ľuďom, ako číslam.

Vidím na Slovensku veľa ľudí, ktorí chcú niečo vlastniť. Ich myseľ ja nastavená na nadostatok, v ktorom kedysi žili ich rodičia a strí rodičia. Aj naše ego nás niekedy vzďaluje od veľkého bohatstva. Myslíme si, že sme lepší ako tí druhí. Profesor chce svoju katedru, pracovník svoje oddelenie alebo vlastnú firmu. Spomínam si, ako si za socializmu ľudia z podnikov nosili domov veci, ktoré im nepatrili a niekedy ich ani nepotrebovali. Hovorilo sa, že čo je doma, to sa počíta. Aj dnes to ešte mnohí robia. Som presvedčený, že viac sa počíta to, čo sme nezištne dali, ako to, čo sme si sebecky zobrali. Ľudia nie sú bohatí preto, že si zo sveta niečo privlastnili, ale preto, že mu niečo dali a obohatili ho. V rodine sa tešíme s úspechov svojich detí. Dávame, delíme sa a nezávidime si. Neprajnosť a závisť sú biedou ducha. Podeľme sa s druhými ľuďmi s tým, čo sme dostali a dostaneme ešte viac. Tešme sa z úspechu druhých tak, ako sa tešíme z úspechov našich detí. Naučme sa spájať naše prostriedky a talenty, lebo skutočné bohatsvo je v dávaní a synegia v spájaní.

Foto: Mirko Saniga