Veru, nie je to tak dávno, keď fungovali ľudia autonómne a dokázali prežiť aj bez supermarketov a veľkých fabrík. Aj ja som ešte zažil výrobu masla v zbenke, tkanie kobercov alebo plátna u mojej starej mamy, páranie peria, zabíjačky, ťažbu a spracovanie dreva, prácu na poli alebo stavebné práce. Rodina bola ako malá firma a vedela si všetko zabezpečiť. Nepoznali slová environment ani ekológia, ale dokonalo recyklovali veci a žili úsporne v súlade s prírodou. Dnes prídu k môjmu synovi do kuchyne agenti a chcú ho pokutovať za to, že odpadky jedla dostáva na obed prasiatko tak, ako sa to robilo od nepamäti. Únia nariadila, že ich treba chemicky zlikvidovať tak, aby náhodou prasiatko neutrpelo zdravotnú újmu.  Deti dnes už ani nepoznajú plodiny, ktoré sme mávali na tanieri – pohánku, krúpy, kvaku alebo plodiny ako ľan či konope (to možno aj áno, ale špeciálnu odrodu).

Nie, nechcem spomínať na romantickú minulosť, ktorá bola ťažkou drinou. Obdivujem však staré mamy, ktoré bez univerzitného vzdelania a internetu  dokázali vypestovať plodiny, vykŕmiť domáce zvieratá, vyrábať ošatenie, pripravovať zdravé jedlá (vedci v Cambridge vyskúmali, že jedno z najzdravších jedál na svete je kyslá kapusta) a vychovať kopu detí. Obdivujem aj starých otcov, ktorí obrábali pôdu, stavali domy, vyrábali nábytok a náradie, mäsové výrobky, pálenku a množstvo ďalších vecí.

Kde sme sa prepracovali? Ľudia s univerzitným vzdelaním majú problém poštiepať drevo alebo zatĺcť klinec do steny. Niektoré gazdinky nedokážu upiecť koláč, keď im v nedeľu zatvoria obchod a vypnú internet. Keby prestala fungovať doprava, tak by mnohí zomierali od hladu, bez elektriky by sme boli úplne bezradní. Zdá sa, že totálny výpadok elektrickej sústavy by dnes svetu spôsobil väčšie škody ako najničivejšia zbraň. Týka sa to predovšetkým sveta, ktorý si bez elektrickej energie nevie zabezpečiť vodu, jedlo a základné životné potreby.

Myslím si, že sme by sme sa mali oslobodiť od tejto závislosti na centrálnych sieťach, reťazcoch a globálnych firmách a začať znovu normálne žiť v spojení s rodinou a prírodou okolo nás. Nemusíme sa už vrátiť k ťažkej drine, máme nové technológie, ktoré nám umožňujú robiť si mnohé veci znovu sami, tak ako kedysi. Kedysi ľudia túžili pracovať vo veľkých podnikoch, kde našli istotu. Dnes to už neplatí. Istotou bude zamestnať sám seba, byť slobodný a robiť veci, ktoré majú zmysel. Nemáte prácu? Tu ponúkajú jednu pozíciu, ale pozor, je veľmi náročná!

Nie je to tak dávno priatelia. Naši starí rodičia sa vedeli postarať o svoje rodiny a vedeli prežiť aj v extrémne ťažkých podmienkach. Nevyhadzujme recepty starých materí a zapisujme si skúsenosti starých otcov. Budeme ich potrebovať. Aby sme znovu žili ako normálni ľudia a nie ako zvieratká v klietke, kŕmené z globálnych kanálov materiálnym aj informačným odpadom, ktorý postupne likviduje našu podstatu človeka.

0