Dnes je 150 rokov od narodenia Tomáša Baťu a necelých 96 rokov od jeho tragickej smrti. Experti špekulujú, čo by dnes vyrábal Tomáš Baťa a akú firmu by budoval. Ja si pri prechádzkach v Zlíne niekedy predstavujem, čo by nám asi povedal, keby sa tu dnes objavil.  Zaujalo by ho, že má v meste pamätník, sochu a veľa plagátov s jeho citátmi. Možno by sa nás spýtal: „A co máte nového?“ Bol by prekvapený zo skanzenu starých tehlových domov, ktoré už dávno mali byť nahradené modernými modulárnymi a inteligentnými stavbami. Premýšľal by, prečo vedie cez Zlín jedna prepchatá ulica a mesto ešte nemá medzinárodné letisko, rýchlovlaky a prístavy.

Šokovalo by ho, kam sa prepadli naše krajiny z pozície bývalého Československa vo svete. Nechápal by, že máme tak málo vlastných kapitalistov, kapitálu a svetových podnikov a tak veľa úradníkov a žiadateľov o dotácie a štátne podpory.

Išiel by sa pozrieť na Univerzitu, ktorá nesie jeho meno a bol by sklamaný, že väčšine absolventov aj učiteľov chýba podnikateľstvo a energia Tomášovcov a absolventov Baťovej školy práce. Utekal by pred množstvom vzdychačov, ktorí čakajú, že niekto z „zhora“ za nich vyrieši problémy.

Baťa sa pozeral dopredu, my dozadu. Baťa konal, my rozprávame. Baťa vybudoval za 38 rokov globálnu svetovú firmu, my sme za podobný čas rozkradli a rozpredali celú krajinu. Oslavujeme Tomáša Baťu, ale keby sa tu teraz objavil, tak by zaplakal a možno by nás všetkých poslal „do řiti.“

21