Ako kradnú inovátori?

Dosť sa v poslednej dobe diskutuje o plagiátoroch. Zdá sa mi, že ľudia majú pocit, že každý diplomant má vymyslieť niečo originálne. Pri písaní diplomovky sa majú mladí ľudia naučiť zbierať a triediť informácie, kriticky myslieť, používať literatúru a správne citovať. Desiatky rokov sa pohybujem v oblasti inovácií a som presvedčený o to, že veľmi málo z nich vzniklo tak, že ich autor vymyslel niečo prevratné a originálne. Väčšinou som sa stretol s kopírovaním, imitovaním, inšpiráciou, alebo jednoducho s kradnutím nápadov. Sú ľudia, ktorí úspešného podnikateľa s nejakou inováciou, komentujú takto: „Ja som mal rovnaký nápad už dávno…“ Podobné poznámky ma pobavia. Rozdiel medzi „mudrlantom s nápadom“ a inovátorom je jasný – ten prvý mal nápad, ten druhý ho dopracoval do úspešného riešenia. Venoval svojej inovácií čas, znalosti, tvrdú prácu, prekonávanie prekážok, učenie, experimentovanie, peniaze, húževnatosť a množstvo ďalších vecí. Toto odlišuje inovátorov od ľudí, ktorí majú nápady. Číňanov svet kritizuje, za ich kopírovanie. Pre nich je však kopírovanie formou učenia sa. Žiaden Číňan mi nikdy nepovedal, že niečo skopíroval. Hovorili mi, že sa učili – od Nemcov, Američanov, Japoncov. Aj mnohí úspešní podnikatelia, ktorých poznám, sa na začiatku učili kopírovaním najlepších. A neskôr sa sami najlepšími stali a druhí začali kopírovať ich. Austin Kleon vo svojej knihe Kradni ako umelec, hovorí, že každý začína kopírovaním. Zlý zlodej zneucťuje, odpisuje, berie jednému, chváli sa plagiátom, opičí sa a pára. Dobrý zlodej vzdáva hold, študuje, berie od mnohých, uvádza odkazy, pretvára, zošíva. Aj Pablo Picasso vraj kedysi povedal, že umenie je krádež a T.S.Eliot dodáva: „Nezrelí básnici napodobňujú, skúsení kradnú. Tí zlí znetvoria, čo si vezmú, zatiaľ čo dobrí z toho urobia niečo lepšie, alebo aspoň iné. Skutočný básnik zvládne svoju korisť naštepiť do jedinečnej koruny pocitov, úplne odlišnej od tej, z ktorej si svoj štep odštiepil.“ Nepatrí sa odpisovať knihy, kopírovať cudzie patenty a úžitkové vzory. Je ale zbytočné vymýšľať to, čo už je vymyslené a uzatvárať sa do obmedzeného sveta vlastných predstáv a nápadov. Internet nám umožňuje „kradnúť“ z celého sveta. Naučme sa však „kradnúť“ ako umelci – aby sme svojou kreativitou inšpiráciu rozširovali a obohacovali tak svet a nie iba mechanicky kopírovali a svet ochudobňovali. V minulosti sa mnohí ľudia, firmy a rôzne agentúry označovali za inovátorov a kradli – peniaze. 16. a 17. septembra sa vo Vrábľoch stretnú skutoční inovátori, ktorí spolu zdieľajú svoje nápady, premieňajú ich na prototypy a vytvárajú úžitok pre svojich zákazníkov a svet. Prídu aj niektorí politici, ktorí chcú zlepšiť túto krajinu a vedia, že bez inovátorov to nepôjde. Na diaľku budeme diskutovať aj so zástupcami Európskej komisie, aby sme „európske“ peniaze prestali rozdávať zlodejom a „nevyhadzovali ich do kanalizácie.“