„Ľudia požadujú slobodu prejavu ako kompenzáciu za slobodu myslenia, ktorú zriedka využívajú.“ Søren Kierkegaard.

Nassim Nicholas Taleb vo svojej knihe Nasadiť vlastnú kožu píše:

„Byrokracia je premyslená konštrukcia, ktorá človeka oddeľuje od dôsledkov jeho správania. A čo sa s tým dá robiť, mohli by ste namietnuť, ak si centralizovaný systém nutne žiada ľudí, ktorí neskladajú priame účty za vlastné chyby? Pravdu povediac, neexistuje iná možnosť ako decentralizovať, alebo lokalizovať a mať menej týchto nepostihnuteľných osôb s rozhodovacími právomocami. Decentralizácia vychádza z jednoduchého predpokladu, že ľudia skôr uveria makrokecom ako mikrokecom.“

Naši rodičia túžili koncom šesťdesiatych rokov po slobode. Nedočkali sa. My sme o dvadsať rokov slobodu získali. A tridsať rokov sa učíme, čo to znamená. Počas tohto obdobia sa ročne z tejto krajiny ukradli miliardy eúr. A zlodeji sú stále slobodní. Niektorí už sedia vo vyšetrovacej väzbe, ale je to len promile z armády oligarchov, politikov a úradníkov, ktorí si slobodu pomýlili s beztrestnosťou. V roku 1989 sme sa dočkali aj akademickej slobody. Po tridsiatich rokoch tu máme nekvalitné vysoké školy a stredoškolákov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Mnohí profesori majú absolútnu slobodu. Radi by míňali peniaze od štátu, ale nevedia garantovať kvalitné a užitočné študijné odbory, študentov a výsledky výskumu. Možno je čas povedať – dosť bolo slobody a zobrať im tituly. Začnime niesť zodpovednosť za naše rozhodnutia a činy. Ten, kto si privlastnil cudzí majetok, nech je potrestaný. Univerzity, ktoré míňajú peniaze, nech kontrolujú tí, ktorí tam peniaze dávajú. Viete si predstaviť robotníka, ktorý by denne pracoval 16 hodín? Možno, že áno. Ale určite nepoznáte takého, ktorý by pracoval denne 24 alebo 36 hodín. Veď to ani nie je možné. Čudovali by ste sa. Niektorí profesori a lekári majú toľko rôznych úväzkov, že im to takto vychádza. Určite nepracujú 24 hodín denne, ale berú za to peniaze – zo štátneho, súkromného, aj zo zahraničia. Lietajúci profesori a doktori. Aj toto je sloboda? A kde je zodpovednosť týchto ulietaných a unavených ľudí voči svojim klientom? Vraj niektorí aj celkom makajú – vo svojich súkromných firmách a do štátnych si chodia oddýchnuť. Aj ja som mal kedysi podobnú ponuku z viacerých vysokých škôl. Potrebovali profesora na garantovanie študijného odboru. Nemusel som tam ani chodiť, stačilo poslať číslo účtu. Sloboda je výsledkom zodpovednosti, nefunguje to naopak. Musíme si ju zaslúžiť. Keď som mal študentov v Nemecku mali na skúške slobodu, lebo neodpisovali. Aj profesori v zahraničí dostanú miliónové granty a môžu ich míňať ako chcú, lebo nepodvádzajú. Dosť bolo slobody bez zodpovednosti. Začnime od seba.

0